Sploď a vychovaj!

Smiešne? Pohoršujúce? Ani nie...

V jednej relácii sa akýsi politik vyjadril k otázke rodiny  a výchovy detí v tom zmysle, že keď sa prvému homosexuálnemu páru podarí splodiť dieťa, nech si ho aj vychová. Je to úsmevné? Je celá otázka rodiny v dnešnej pokročilej dobe na smiech? Sme na Slovensku sto rokov za opicami, pretože vlastne nejdeme s dobou – veď ako povedala nejaká odborníčka, už skoro na celom svete je homosexuálny vzťah dvoch ľudí uznávaný ako rovnocenný s heterosexuálnym a niekde sú im priznané práva ako heterosexuálnym párom – tzn. že si môžu adoptovať deti a vychovávať ich. Veď pozrite aký šťastný je napr. Elton John so svojím partnerom...

V minulosti keď prišiel do mesta alebo akejkoľvek krajiny prorok – čiže človek s morálnym posolstvom, bol prijatý a ľudia sa snažili zmeniť svoje životy, aby neboli potrestaní. Inde zas iného proroka vysmiali a žili si svoj život ďalej... Ako skončili? Skončila sa ich civilizácia.

Výskumy dokazujú, že bájna Atlantída a kopa iných úžasných civilizácií existovala. Žili tam ľudia veľmi vyspelí po rozumovej i materiálnej stránke. Taká bola aj Rímska ríša a iné troška novodobejšie kultúry. Zasmejete sa, ale bola to i Sodoma a Gomora. Prečo tak skvelé národy a skupiny ľudstva neexistujú do dnešnej doby? Prišla k nim na návštevu morálna nákaza a oni jej podľahli.

Keď funguje rodina na zdravých a čistých základoch tak, ako bolo dané na počiatku a ako nám tieto kódy fungovania dokazuje i príroda úplne jasne a zreteľne, funguje celá spoločnosť. Keď sa v rodine niečo pokazí, kazia sa vzťahy v konečnom dôsledku na celom svete. Keď dieťa vyrastá v rodine naplnenej láskou, prirodzene aj ono lásku dáva ďalej – dáva ju svojim rodičom, dáva ju svojim starým rodičom... Keď má šťastie a má súrodencov, dokáže svoje srdce rozvinúť ďalej – prejavuje starostlivosť, ktorú dostalo od svojich rodičov, voči svojim bratom a sestrám. A ak je aj samo, dokáže túto lásku rozdávať v kruhu svojich kamarátov. Potom dospeje a stane sa z neho muž alebo žena. A príde ďalší krásny zlom v živote človeka. Keď totiž potom muž miluje ženu a naopak, majú spolu krásny, verný a dôverný vzťah, splodia deti a stanú sa rodičmi. Čo je úžasné, kruh sa uzatvára – či skôr špirála sa točí ďalej a svet sa vyvíja v láske a harmónii... Je to naivné? Je to otrepané? Ani nie. Pozrime sa reálne na náš svet.

1. susedov sa muž so ženou vadia, pijú, fajčia, podvádzajú sa... Svokra nadáva neveste, až ju svojimi rečami privádza na hranicu zúfalstva. Deti vidia tieto vzory správania a prirodzene ich podvedome preberajú. Neskôr, keď vyrastú, neostanú len pri tom, že majú vyberaný slovník, ale začnú i oni žiť život svojich rodičov. Prečo nie? Dostali od nich vírus, nákazu srdca, ktoré nevie, čo je to pokoj. A tento nepokoj potom ďalej rozsievajú medzi svojich rovesníkov, do spoločnosti medzi národy... A tak vzniká rozbitá spoločnosť, nevraživosť, vojny... Veď nie sú už po celom svete?
2. keď vidia dvoch otcov, dve mamy... Ako neskôr, keď vyrastú, akého partnera si nájdu? Muž muža, žena ženu, pretože predsa nezrania city svojich rodičov, alebo pretože je to ich prirodzený prejav lásky, ktorú videli v rodine? Potom, nakoľko oni deti mať spolu nemôžu, adoptujú si v mene lásky cudzie dieťa... Áno, je to vírus, ktorý sa bude šíriť ďalej. Ale my ho podporíme, pretože vo viacerých krajinách sveta tento model funguje a aké je krásne, keď má dieťa niekoho, kto ho miluje... Ale povedzme si úprimne – keď má niekto vysoko životne nákazlivú chorobu – ako je napr. ebola alebo mnohé iné, nie je prirodzené, že nakazenému pomáhame v ochrannom obleku, podávame mu lieky, hľadáme protilátku, ktorá zachráni život... Nebola homosexualita do nedávna považovaná podľa svetovej zdravotníckej organizácie za chorobu? Ale my ju teraz považujem za normu. Nebolo by správne nájsť namiesto uspokojovania sa, že však takýchto ľudí je viac a trpia, správne nájsť liek na chorobu srdca? Či netrpia tí, ktorí majú rakovinu? A to je choroba tela. Prečo nechcem priznať, že ľudské vzťahy na všetkých úrovniach sú naozaj choré a potrebujú liek? Potrebujú ráznu operáciu.

Možno si myslíte, keď ste náhodou dočítali do konca, že som tu uviedla spleť myšlienok bez hlavy a päty. Ale nie. Jediné, čo som Vám chcela povedať, je, že nesmieme zatvárať oči jeden pred druhým. Tí, ktorí poznajú pravdu, musia ju povedať nahlas. A tí, ktorí sú trpiaci, musia sa vyliečiť zo svojej bolesti. A keď otvoríme oči, uvidíme celkom jasne, že cesta tu je – cez žiarivú, zdravú a harmonickú rodinu, ktorú nám – či už si to priznáte alebo nie – dal Boh – deťom dal otca a mamu a mame a otcovi dal dieťa.