Veľká noc ide...

Tak, ako každý rok, zas sú tu veľkonočné sviatky.

Niekto sa poteší, že po svedomito dodržiavanom pôstnom období si bude môcť dožičiť všetok ten pôžitok, čo si doposiaľ odopieral... Ten to berie dosť hedonisticky, nie?

Iný si povie – zas. Každý rok sa tieto sviatky opakujú a dávajú mi vôbec niečo nové?

Ďalší sa k sviatkom postaví tak, že je to len jeden z ďalších dní, kedy môžu obchodníci vytiahnuť zo zákazníkov peniaze. Však nech žije konzumný spôsob života a ponímania najlepšie všetkých sviatkov!

Dni pred sviatkami jari, ako sa od minulosti veľkonočné sviatky berú, biely sneh prikryl  na mnohých miestach ešte spiacu zem. Akoby chcel povedať, že je potrebná dôkladná očista. Že by sme mali odieť svoje srdcia do čistého bieleho rúcha, aby sme boli pripravení na vznešenú slávnosť zmŕtvychvstania Ježiša...

1. čo teda ide? Veľká noc ide... Po Kvetnej nedeli a slávnostnom vstupe Ježiša do Jeruzalema – hlavného mesta – prichádza Zelený štvrtok – deň poslednej večere a zatknutia Ježiša. Prichádza Veľký piatok – deň veľkej bolesti Ježiša a jeho ukrižovania – i jeho smrti. Prichádza Biela sobota – deň ticha. Prichádza Veľkonočná nedeľa – deň oslavy zmŕtvychvstania Ježiša.

Je to ale všetko? Len pripomienka niečoho tak veľmi vzdialeného?

Aký je vôbec vnútorný význam  týchto dní, kedy chodíme do kostolov? Napíšem Vám, ako vnímam tieto krásne sviatky ja.

Zelený štvrtok  je spočiatku premknutý nádejou, že snáď sa ešte myslenie ľudí zvráti v opačný smer. Ježiš je so svojimi a odovzdáva im nádherné posolstvo o službe druhým, o tom, že majú myslieť a žiť najskôr pre druhých. Odovzdáva im symbolický obrad spojenia sa s ním, ktorý sa zachováva po mnohé premnohé ďalšie generácie až dodnes. Je to obrad eucharistie. V Getsemanskej záhrade sa Ježiš modlí a dúfa, že ešte predsa existuje aj iná cesta, ako cesta kríža, ale zároveň sa s dôverou odovzdáva svojmu Otcovi. Netrpí zo slabosti. Veď toľko bolesti zažil počas svojho života... Trpí, pretože vidí, ako ho ľudia neprijímajú, ako nechcú počuť a žiť Slovo, ktoré im prináša. Trpí, pretože vidí zbytočne natiahnutý čas, zbytočnú bolesť ľudí... Ale keď prichádzajú zradca a vojaci, nevzpiera sa a ide s nimi, aby urobil maximum pre ľudí a pre Boha.

Na Veľký piatok potom neskutočne trpí, keď ho jeho trýznitelia mučia. Vysmievajú sa mu. Ukrižujú ho a rovno so zločincami. Zabíjajú ho a on zomiera...

Na Bielu sobotu zavládne ticho. Už niet počuť hosana, niet ani kriku ukrižuj! Je ticho. No v duchovnom svete je rušno. Ježiš prichádza k tým, ktorí zomreli od začiatku sveta a ponúka aj im Slovo, ktoré priniesol ľuďom – Slovo od Nebeského rodiča – Slovo života.

1. konečne je tu Veľkonočná nedeľa. Slávime zmŕtvychvstanie Ježiša. Jeho a Božie víťazstvo nad smrťou – nad duchovnou smrťou. Ježiš nám daruje večný život, duchovné vzkriesenie pre tých, ktorí v neho veria a žijú podľa Slova, ktoré nám daroval... A to je naozaj veľké víťazstvo.

Zároveň je to však výzva pre nás, aby sme pripravovali svoje srdcia a hľadali pravého Ježiša.  Nie modlu, ako sme si často krát spotvorili jeho obraz. Musíme si očistiť svojho ducha, aby sme boli schopní vidieť a žiť posolstvo, ktoré nám Ježiš priniesol. A aby sme mohli prijať Jeho druhý príchod, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou Ježišovej vôle!