Šťuchnutie Duchom Svätým

Mnoga leta, mnoga leta ...
Možno ste prekvapení, kto to má dnes narodeniny. A možno aj z toho, že gratulujem takýmto netradičným spôsobom na úvod mojej kázne. A kto má dnes narodeniny. Má niekto dnes narodeniny?
A ak aj nie, nevadí. Určite som sa nezmýlil. Sviatok máme tak trochu my všetci, pretože dnes má narodeniny cirkev. Dnes sú Turice.

Tešíš sa? Bude tento deň pre vás ako oslávencov naplnený radosťou a šťastím? Ozaj, už ste naplánovali oslavu, prídu priatelia, susedia a rodina?
Alebo možno ste ako Kráľ George III., známi aj v nasledujúcom ironickom historickom kontexte, ktorý mu pravdivo, či nepravdivo prischol:
4. júla 1776, členovia kontinentálneho kongresu počas zasadnutia vo Philadelphii podpísali Deklaráciu nezávislosti. Deklarácia nezávislosti USA proklamovala nezávislosť trinástich amerických kolónií od Anglicka. Týmto počinom vlastne bola zahájená americká revolúcia a zrodil sa nový národ.
Je iróniou, že vraj práve v ten deň, George III., kráľ Anglicka, urobil tento zápis do svojho denníka: "Nič, čo by malo nejaký význam, sa dnes nestalo."
V deň Turíc, 120 stúpenci Ježiša boli zhromaždení v Jeruzaleme. Zrazu Duch Boží naplnil každého z nich, a označil ich ohnivým jazykom. V tento deň sa narodila cirkev. Ale žiaden historik tej doby nepovedal nič podstatné o tejto udalosti.
Pre mnoho kresťanov sú udalosti Turíc, udalosti zoslania Božieho Ducha na túto zem ako to, čo si zapísal kráľ George v deň, keď bola podpísaná americká Deklarácia nezávislosti: "Nič, čo by malo nejaký význam, sa dnes nestalo."
Dnes je deň Turíc, jeden z hlavných sviatkov cirkevného roka. Dnes slávime príchod Božieho Ducha, Ducha Svätého do života mužov a žien, dnes slávime narodeniny cirkvi, každého spoločenstva okolo Krista, i nás.

Ale ak by ste dnes neprišli do kostola a možno keby ste si ani nepozreli cirkevný kalendár alebo to niekde nezapočuli, nevedeli by ste, že dnes je tak veľký sviatok. Teraz to ani tak nemyslím na nás, ako na tých našich priateľov, ktorí dnes medzi nás neprišli. Ktovie, či tušia, že dnes je taký veľký deň. Dnešok je totiž bez preháňania rovnako dôležitý ako Vianoce, rovnako dôležitý ako Veľká noc, ale z nejakého neznámeho dôvodu, tento sviatok v slávení cirkevného roku ide takmer bez povšimnutia. Prečo je to tak??
Turíce a Duch vyzerá ako keby to bol Neznámy Boh. Vieme o Bohu Otcovi, ktorý je tvorca, keď sa pozeráme na všetko stvorenie okolo nás, vieme o Bohu Synovi, Ježišovi Kristovi, ktorý sa narodil, zomrel na kríži, a bol vzkriesený na Veľkonočnú nedeľu. Ale čo vieme o tomto Neznámom zo svätej Trojice, Boh Duch Svätý.
Prečo máme taký problém, keď chceme uchopiť Božieho Ducha? Možno, že nerozumieme, čo presne sa stalo v tento deň. Možno, hovoriť o príchode Ducha nie je pre nás tak roztomilé ako hovoriť o dieťati narodenom v maštaľke, keď anjeli spievali na nebesiach a prinášali sa kráľovské dary.
Možno z Turíc nie sme tak nadšení ako z Veľkej noci, pretože dnes nezvykneme nič špeciálne robiť. Žiadne maľovanie vajíčok, žiadne vypekanie, žiadna hmatateľná nádej ako z prázdneho hrobu.
Ale Turíce sú dôležité, pretože to je teraz, keď Duch Boží prichádza na zem a do našich životov. Je to ten istý Duch Boží, ktorý stvoril zem, a ktorý teraz prichádza na Turíce k nám.
Tento duch je v každom z našich životov. Duch Boží k nám prichádza v našom krste, a zostáva s nami počas toho ako rastieme v poznaní pravdy o Bohu, ktorý nás miluje.
Áno, Duch Boží k nám prichádza v našom krste a zostáva s nami, volá nás k uctievaniu, volá nás k službe, spája nás dohromady ako jedno telo, poučuje nás o Božej pravde a neustále nás vedie byť svätými pred Bohom.

To všetko sa deje deň čo deň v našom živote. Duch je pokorne v práci každý deň nášho života. Duch je tam s tebou, keď sadíš na záhrade paradajky, je tam s tebou, keď riadiš svoje podnikanie, keď sa rozrastá tvoja rodina, keď niečo robíš pre iného človeka. Duch Boží je pri všetkom a môže byť vo všetkom, čo robíme.
Duch Svätý prináša svoju moc do našich životov tichým a nevtieravým spôsobom.
Duch je ako dobré okuliare. Ak okuliare dobre sedia, sú pohodlné a robia svoju prácu dobre. Sotva si ich uvedomujeme. Nemáme ich preto, aby sme ich videli, ale preto aby nám umožnili vidieť.
Nie je teda potrebné ich vidieť, ale je potrebné vidieť skrz. Keď ich stratíme máme dvojnásobný problém, pretože sme ich nielen stratili, ale ani nemôže dobre vidieť aby sme ich našli.
Duch v nás si robí svoju prácu ticho ako dobré okuliare. Väčšinu času o nich ani neviem, a rovnako si nemusíme všimnúť dielo Ducha. Ale On je tu aby nás sprevádzal a viedol, umožňuje nám aby sme videli svet očami Boha.
Duch Boží napĺňa naše životy každý deň, takže sa môžeme stať takými ľuďmi, akých z nás Boh zamýšľa urobiť. Ľudia, ktorí sa pozerajú na svet inak, ľudia, ktorí vidia svet naplnený Božou mocou, ľudia, ktorí vidia potreby ostatných ľudí, ktorí vidia svet ako pohár z polovice plný nie z polovice prázdny. Ľudia, ktorí sú verní Božiemu volaniu, aby ho milovali a milovali blížneho ako seba samého.
Sme Duchom naplnení ľudia, ktorí sú Duchom vedení, pretože vidíme svet skrze okuliare Božieho Svätého Ducha.
Keď vyrastal, stával sa Simon stále lepším futbalistom. Rozhodol sa vo veľmi mladom veku, ako náhle bol dosť veľký, aby vedel kopnúť do lopty. Často chodieval na ihrisko sám, vo všetkých druhoch počasia, a dribloval loptou hore a dole po ihrisku. Stal sa tak zbehlý, že keď hral v škole, zvyšok tímu si myslel, že lopta musí byť prilepená na jeho kopačke.
Simon sa vždy vrátil z ihriska rovnakým spôsobom. Prebehol cez pole, s loptou pri nohe, a potom, keď sa dostal na druhú stranu, zdvihol do rúk loptu, prebehol cez cestu, zabočil za roh a po pár uličkách bol doma.
V ten deň sa ale zrazu pristihol, že ide domov inou cestou. Sám bol celkom prekvapený, pretože si nemohol spomenúť, že by urobil vedomé rozhodnutie ísť domov inou cestou, ale keď si toto začal uvedomovať stál v úplne cudzej uličke, a ďaleko od svojej zvyčajnej cesty domov.
Simon len pokrčil ramenami a keď už tam bol, vošiel do cukrárne pre balíček cukríkov. Potom si uvedomil, že už je čas ísť naozaj domov. Ulice boli oveľa tichšie, než v jeho vlastnom susedstve. Vonku neboli skoro žiadni ľudia, a ani žiadne autá, ktoré by išli okolo.
Simon mal zrazu dojem, že počuje neobvyklý zvuk. Znova počúval viac zámerne, a bol si dosť istý, že to niekto vzlykal. Simon nasledoval zvuk, pomaly a opatrne, aby sa nezľakol ten, kto plakal. Keď zabočil za roh, narazil na staršiu pani opretú o stenu.
"Môžem vám pomôcť?" Spýtal sa Simon zdvorilo.
Zdalo sa, že sa stará dáma začala zmenšovať do seba a pozrela sa na neho s hrôzou v očiach. "Neublíž mi, ach, prosím, nech mi neublíži," povedala a veľmi sa triasla.
Simon bol zdesený. "Ja by som ti neublížil," povedal veľmi jemne. Potom dodal: "Čo sa stalo? Ste zranená?"
Stará dáma otočila k nemu tvár a Simon videl, že má modriny a krváca. "Kde bývate?" spýtal sa. "Môžete chodiť?"
Keď stará pani prikývla, vzal ju za ruku a šiel s ňou veľmi pomaly ulicou až dorazili na policajnú stanicu. Potom vysvetlil, ako ju našiel. Požiadal políciu, aby zatelefonovali jeho rodičom, aby sa o neho nebáli. Čakal pri starej žene, kým ju polícia nevypočula a nevyšetril lekár.
Ukázalo sa, že stará dáma žila v domove, a bola na nákupe, keď ju dvaja dospievajúci chlapci zrazili na zem, udreli do tváre a utiekli s jej peniazmi. Nebola vážne zranená, ale bola v šoku. Keď ju policajti vzali späť do jej domova, Simon šiel s ňou.
Stali sa dobrými priateľmi. Stará pani sa často hovorievala, ako mala šťastie, že sa Simon rozhodol ísť tadiaľ domov. Jej zranenia by inak mohli byť oveľa vážnejšie.
Simon sa len usmial a mlčal, pretože vedel, že neurobil vedome žiadne rozhodnutie, ale bol vedený Duchom Svätým, ktorý bol v ňom.
"Je to zvláštny spôsob, akým sa veci vyvinú," pomyslel si, "a ako som šťastný, že ma Boh poslal týmto smerom. Môžem sa vždy riadiť jeho pokynmi."
Jemný štuchanec Ducha Svätého je vo všetkých našich životoch.
Šťastné Narodeniny!