Migranti a my, či my a migranti?

Asi nebude na mieste pýtať sa, či ste už počuli o problematike migrantov... Všade sa o nich hovorí – v televízii, tlači, na webe, v rádiách. Dokonca podaktorí umelci sa realizujú aj pri kresbách karikatúr... A čo si myslíte Vy ako jednotlivci? Patríte k tým, ktorí by im zniesli modré z neba, či k tým, ktorí by ich hneď poslali domov? Pokúsim sa napísať zopár riadkov len tak na zamyslenie...

Sú názory, že ich tu v Európe netreba, sú nám na oštaru, nie je dostatok pracovných miest pre nás, ani dosť materiálneho zabezpečenia, tak ako sa ešte postarať o takých, o ktorých nič nevieme? Čo ak sú medzi tými zúfalými ľuďmi bez domova a na úteku dokonca teroristi? A keď sa nakoniec u nás usadia, hoci po našej vlasti vôbec netúžia – veď oni prahnú za luxusom západnej Európy, nakoniec si založia rodiny, pozvú svojich príbuzných a bude ich v konečnom dôsledku oveľa viac, ako Slovákov?

Alebo si nastoľme druhý pohľad. Vidíme ľudí, ktorí idú pešo, unavení, s deťmi v náručí. Mnohí na ceste za lepšou budúcnosťou prišli o svoj život alebo o svoje rodiny. Sú na pokraji síl, potrebujú nielen šatstvo a obživu, ale aj strechu nad hlavou a aspoň nejakú istotu, že bude lepšie. Utekajú z domovov, ktoré už vlastne nemajú – ľahli pod prívalom bômb a popolom. Doma sa v noci zobúdzajú so strachom, že zas počujú v tichu noci výstrely a buchot padajúcich domov. Cez deň sa boja ísť von alebo pustiť svoje deti hrať sa s kamarátmi, pretože netušia, či sa ešte večer všetci doma zídu.

A čo ak je pravda oboje?

Čo ak existujú ľudia na pokraji zúfalstva a ochotní opustiť svoju domovinu a existujú i takí, ktorí utekajú z vypočítavosti a chamtivosti?

Ako im pomôcť? Ako ich rozdeliť, veď to nedokážeme ani u nás doma?

Pravdaže je našou povinnosťou pomáhať, nesmieme zatvárať oči nad biedou blížneho. Nie je však na mieste zamyslieť sa nad príčinami tejto krízy, na ktorú doplácajú všetci – európski starousadlíci i migranti? Prečo sa bojuje v krajinách východne od nás? Neexistuje iné riešenie, či len vojnové a plné násilia je v dnešnej dobe to správne? Kto zásobuje tieto krajiny zbraňami a z akého dôvodu? Prečo radšej nepomôžeme trpiacim ľuďom nastoliť v ich domovine mier a vlastný blahobyt? Nie je to lepšia investícia? Nemali by sme riešiť problémy tak, aby nikto nemusel žiť v strachu – či už z vojny alebo z nových cudzích ľudí valiacich sa húfom k našim domovom?

A napokon – pomáhajme, keď už sme ľahostajní v podstate riešenia problému. Ale tiež chcime vidieť, komu...