Tu si môžete pozreť rôzne multimediálne príspevky. Videá ako sú reportáže z médií, videonahrávky z našich prednášok. Videá z našich tematických stretnutí na Olivovej hore.
/ 0
Možno si pomyslíte, prečo sa vyjadrovať k takýmto otázkam? Každý teraz rieši Francúzsko, Sýriu, utečencov apod. Je toho veľa – z každého kúta a vyjadrujú sa kompetentní i tí, ktorí problematike vôbec nerozumejú. Každý chce prejaviť svoj názor.
Nechcem Vám tu natískať politické riešenia.
Prečo by som Vám teda mala písať niečo ja?
Myslím, že niet ani dieťaťa, ktoré by nepočulo o posledných udalostiach. Dokonca aj moje deti o tom vedia a to im správy naozaj nepúšťame. Myslím si, že by mali byť ochránené od negatívneho, aby v nich mohlo rásť to pozitívne. Ale v bavlnke sa žiť nedá a tak samozrejme preberáme doma rôzne témy – a i túto poslednú – strach, násilie, smrť, teror. Chceme, aby mali vo veciach jasno. A myslím si, že jasno vo veciach má dnes len málokto.
Keď sa obzrieme, vidíme okolo seba hlad, strach, vojnu, násilie, nemorálnosť... Vidíme to doma, u susedov i vo svete. Neverím, že je tu človek, ktorý by sa nestretol hoci už len s takým faktom, ako je používanie hrubých slov na ulici. Aj to je predsa násilie páchané na našich dušiach. Nemorálnosť vidíme v každom druhom filme či reklame v televízii či na webe. Teror je v každom ohrození života – či už priama streľba na ľudí v bare alebo na ulici, alebo napr. potrat počatého ešte nenarodeného dieťaťa. Strach vidíme v každom pohľade týraného človeka – fyzicky aj psychicky. Vojny? Ani netreba viac písať...
Neviem, čo vlastne ešte očakávame. Ako bude vyzerať svet o takých päť rokov? A o päťdesiat? Verím tomu, že keď neodhalíme príčinu všetkého tohto nešťastia, ktoré je vôkol nás, nebude možné žiť pokojný ani spokojný život. Nebudeme ho mať ani my ani naše deti a ich deti... Myslíte si, že problém je vždy vo vláde? Že je v zbohatlíkoch a im podobných?
Problém je v každom z nás, pretože v každom z nás, či sa nám to páči a či nie, či si to pripustíme a či nie, v každom z nás je stále ukryté zlo. Nie všeobecné, ale celkom konkrétne. Uvedomme si, že nie je zlý len ten, ktorý zabíja ľudí samopalom. Akí sme my? Aké máme vnútorné hodnoty? Ako vyzerajú naše vzťahy k nášmu telu – nielen drogy, ale veď už len fajčenie, alkohol, lenivosť, lakomstvo, nezáujem o duchovné veci; ako vyzerajú naše vzťahy k našim súrodencom – nielen pokrvným, s ktorými sa možno do krvi hádame, ale i tie k našim susedom, či niektorým celkom neznámym na ulici alebo vo svete? Alebo si zoberme na paškál vzťahy s našim manželom, manželkou? Máme vôbec jasno v tom, že iné vzťahy ako manželstvo medzi mužom a ženou nie sú správne? Prečo páchať násilie na našej duši i tele tým, že budeme žiť s „partnerom", striedať ho, či žiť na úrovni partnerstva s niekým, kto je rovnakého pohlavia ako my? A čo naše vzťahy k našim rodičom a deťom? Kde sa podela úcta a hranice vo výchove?
Je to fajn veľa otázok, ale na ne existujú jasné odpovede. Keď si priznáme, že nie sme až takí dobrí, ako si o sebe myslíme, alebo ako nám to hovoria druhí, keď si priznáme, že aj v nás je zlo a treba na sebe tvrdo pracovať, aby sme ho nekompromisne odstránili, keď začne každý z nás žiť Dobrý život, morálny život a život pre druhého, nebude možné, aby sme vytiahli navzájom zbrane proti svojmu bratovi, nebude možné, aby sme so strachom utekali zo svojej domoviny... Proste, keď sa nad tým zamyslím, keď nebude zlo v nikom z nás, nebude možné, aby bolo vo svete.
Tak ako ďalej?
