Vianočná úvaha

Boh stvoril človeka na svoj obraz ako muža a ženu. Tak nám o tom hovorí Božie slovo v knihe Genezis. Ale naozaj vidíme Boha okolo seba v manželských pároch mužov a žien? Nie je to niekedy alebo častokrát substanciálny prejav čohosi, čo sa až bojíme povedať, satanského, neľudského?

Tak ako je to potom s tým Božím obrazom v človekovi?

Áno, Boh stvoril všetko ako dobré a pri pohľade na človeka ako veľmi dobré. Tak konštatuje Boh v Biblii, ale ako pozorujeme svet okolo nás, všetko prechádza formovaním, rastom a dovŕšením, čiže vývojom do stavu zrelosti a dokonalosti. A tak to malo byť a má byť i v prípade človeka.

Vianoce nám hovoria príbeh, ako to Boh vlastne chcel a chce. Boh túži žiť život spolu s človekom ako svojím dieťaťom. Po páde prvého Adama prichádza na svet druhý Adam, Ježiš: „Slovo sa človekom stalo". Boh sa stal človekom v duálnom bytí, vo vzťahu Otec-Syn. Ale tento proces má pokračovať a tak naplniť ideál z prvých strán Biblie. Totiž, najvyšším substanciálnym prejavom Boha je život v požehnanom, pravom manželstve a následne dejinne pokračuje cez požehnané rodiny.

Takže Vianoce sú práve krásnou nostalgiou po Božej rodine, ktorú mal Boh vo svojej vízií už na počiatku dejín, a zároveň sú i výzvou, aby sa takéto rodiny uskutočňovali ako základné bunky Nebeského kráľovstva.