Krátke zamyslenieKončí sa ďalší deň, moje nohy sú unavené, telo ma prestáva poslúchať, klipkajú mi oči- som hotová. Ďalší deň bez pokoja a ticha, plný hluku a náhlenia. Tak veľmi túžim po spánku... tam chcem odovzdať všetko tebe Bože. Snažím sa zaspať s modlitbou, no akosi neviem nájsť správne slová, moje myšlienky splašene utekajú do neznáma. Chcem cítiť tvoju prítomnosť, nájsť opäť vieru, že si so mnou, s nami. No moje srdce je smutné a moja duša prázdna. Priepasť v nej je hlboká a tmavá ako vesmír... Boh odišiel niekam ďaleko, zabudol na sľuby, ktoré nám dal a my sme ostali stratení medzi hviezdami...

Noc je dobou hľadania a nachádzania... jeho biele krídla svietili v tme, v tvári sa mu odrážali všetky krásy druhého sveta. Je to len sen! Sen, ktorý si vyprosila moja ubolená duša. No , keď sa stretli naše oči a ja som pocítila Tvoju lásku a svoju jedinečnosť, bola som si istá, že nič nemôže byť pre mňa skutočnejšie a jasnejšie ako prítomnosť Toho, kto stvoril vesmír, svet i mňa. „Od začiatku vekov nikdy nejestvovala osoba ako Ty", vraveli mi tvoje oči a kričalo na mňa tvoje srdce. Boh má pre teba úlohu, ktorú nemôže vykonať nik iný. Usmial si sa a ja som pochopila... Tá tmavá prázdnota v mojej duši sa zrazu rozžiarila hviezdami. Moja bolesť sa v Tebe stala silou. Teraz viem, že keď sa prebudím, zostane dotyk Tvojej lásky v mojom srdci a ja budem môcť kráčať ďalej. Začína sa ďalší deň. Boh riskuje nové začiatky s nami stále. Teraz už rozumiem slovám Carla Carreta: "...Moja budúcnosť je v ňom. Prijať v sebe božie kráľovstvo znamená prijať svoje povolanie, ktoré pre nás Boh pripravuje skrze skutočnosti, ktoré prežívame.“