Očakávať nejakého človeka, to je zážitok, to môže byť i sviatok, to môže zmeniť aj náš život: môže nás to urobiť inými, môže v nás vyvolať radosť i úzkosť. Čo to len prinesie, keď sa stane to čo očakávame? A príde vôbec? A keď príde aký bude? Bude podľa môjho očakávania? Bude môcť akceptovať, čo mu budem môcť ponúknuť?Takže, keď aj máme radi zmenu a aj radi očakávame, predsa to nie je také jednoduché. Je to vždy i riziko, je to mnohokrát i námaha a niekedy sa nám do nejakej námahy ani veľmi nechce.

A zdá sa nám celkom príjemné pokušenie, nechať všetko po starom, neisť do nijakého rizika, a až tak veľa ani neočakávať. A riziko je dané i tým na koho čakáme i tým, čí ten na koho čakáme je naozaj ten na koho čakáme.O tomto riziku, o tejto obave voľačo vedel aj Ján Krstiteľ. Čakal na Mesiáša, ale celkom si ani on nebol istý, čí je to ten Ježiš z Nazareta, čí ten Ježiš Nazareta je naozaj Mesiáš, teda ten na ktorého sa môže aj on sám spoľahnúť a uspokojiť sa, že on svoje životné poslanie splnil. Dobre vedel, čo sa o Ježišovi z Nazareta hovorilo. A hovorilo sa všeličo. I dobré i menej dobré. Zaujímavá je Ježišova odpoveď Jánovi. Jeho odpoveď je poukaz na svoje skutky a nie na to, čo sa o ňom hovorilo. A aj tu sa premieta hodnota slova a hodnota činu. Je vždy riziko nedorozumenia - keď sa o niečom príliš veľa hovorí, keď sa niečo príliš veľa dokazuje, preto Ježiš hovorí poslom Jánovým: slepí vidia, chromí chodia, malomocní sa očisťujú a chudobným sa ohlasuje radostná zvesť. Vždy, keď sa príliš veľa o niečom hovorí, keď sa niečo príliš dokazuje, to je znak toho, že nebezpečne chýba všeobecná skúsenosť dobra z dokazovanej veci čí javu. A to sa až do dnešných čias deje v našom kresťanskom prostredí s postavou Ježiša Krista. Čím je menej osobnej skúsenosti s tým čo nám prináša Kristus dnes, tým viacej sa cíti akási potreba hovoriť, dokazovať, presviedčať. Nič sa asi s tým už nedá robiť, raz je to už tak. Ani mi nemáme inú možnosť. Ak chceme dnešnému svetu ukázať, ako vidíme Krista my a čím je pre nás On, tak už len naše skutky, vyrastené z nášho kresťanského života, o tom môžu niečo povedať. Skúsme si z Kristovej odpovedi Jánovi posilniť presvedčenie, že svojim aj najmenším skutkom povieme viac, ako tými najväčšími slovami. Dobré slovo, povedané v správnom čase a správnym spôsobom nie je málo, ale skutok je vždy viac. Nech teda aj za nás hovoria naše skutky.