Mariánske zamyslenie I.Z mnohých ľudí sa stali legendy. Legendy sú veľmi dôležité v našom živote, pretože nám dodávajú odvahu a chuť žiť podľa ideálov. V opačnom prípade človek prepadá depresii až zúfalstvu. I Mária, Matka Ježišova sa stala určitou legendou. V dejinách sa jej imidž neustále upravuje, ale hlavne sa cez jej osobnosť dotvára projekcia ľudských túžob po spoľahlivej matke, ochrankyni, či kráľovnej. A samozrejme takáto postava musí byť potom nepoškvrnená, absolútne dokonalá, ba priam proťajškom, či protipólom Boha - Otca, teda Matka Božia – Bohorodička. Táto túžba po takejto skutočnosti je oprávnená, pretože je zakódovaná v našich duchovných génoch.

Je to totiž túžba nielen po otcovi, ale i po matke, čiže po rodičoch. Tento ideál je naozaj pravdivý a Boh túži, aby sa v dejinách spásy naplnil, pretože len tak bude možné zrealizovať tú najspravodlivejšiu, najideálnejšiu spoločnosť – Božie kráľovstvo. Ale čo by povedala samotná Mária na prívlastky a hodnosti, ktoré jej kresťanské ľudstvo počas histórie prisúdilo? Nebolo by to aj v jej prípade, ako v Ježišovom, keď sa ho jeden záujemca o Božie kráľovstvo spýtal: „Učiteľ dobrý, čo mám robiť, aby som obsiahol večný život?“ Ježiš mu povedal: „Prečo ma nazývaš dobrým? Nik nie je dobrý, jedine Boh“ (Mk10, 17-18). Myslím si však, že je tu v tejto súvislosti ešte jeden moment, ktorý prezrádza prečo chceme niekoho urobiť legendou. A to je náš egoizmus. Totiž, chceme sa klubovo, exkluzívne, zaradiť medzi tých známych našich oslávencov, celebrít a významných ľudí. Veď predsa stačí nám niekedy len akože konštatovať pred našimi susedmi, spolupracovníkmi, atď., že ja sa s ním, s ňou poznám, stretol som sa s nimi osobne a pod., hoci sme sa ničím nezaslúžili o ich postavenie a meno. Ale akoby nás to však oprávňovalo, alebo v kútiku duše dúfame, že keby nám bolo najhoršie, ten či tá slávna osobnosť nám pomôže. Avšak pomôcť si musíme predovšetkým sami, resp. snažiť sa o to. Len v takomto prípade môžeme dúfať v spoluprácu tých, ktorí už čosi dosiahli. Preto nestačí iba Máriu, Matku Ježiša a iných svätých zvelebovať a ozdobovať ich rôznymi titulmi, ktoré im možno vôbec nepatria, ale podľa ich nami spoznaného vzoru života sa snažiť - za spolupráce s nimi - žiť i svoj vlastný život.