Duša národa – cirkev je chorá, nemá silu čeliť amorálnej spoločnosti. Ak chceme uzdraviť spoločnosť, musíme najskôr venovať pozornosť práve zdraviu tejto duši, resp. duchovnému základu bez ktorého spoločnosť sa rozpadne ako dom postavený na piesku. Aké to má dôsledky a ovocie je možné vidieť z nasledujúceho konštatovania:
Pozrime sa na naše školstvo, na bezmocnosť učiteľov, ktorí sú vystavení upodozrievaniu zo strany bohatých rodičov z týrania ich rozmaznaných detí. Pozrime sa na bohatý a mocný klérus, ktorý kvôli svojej mocenskej pozícii dokáže očierňovať a spoločensky znemožňovať tých, ktorí ich prekukli a snažia sa o obnovu duchovného života bez ich cenzúry. Pozrime sa na politikov, ktorí sľubujú a len sľubujú, zneužívajú krásne ideály a renomované vierohodné označenia, no ich ovocím je korupcia a sektárska mafia. O zdravotníctve, čo mám povedať? To zdá sa prijalo darwinovský princíp prežitia silnejšieho. Polícia? Funguje hlavne tá dopravná, ktorá je spojená s obrazom vyberania poplatkov v podobe pokút na sebafinancovanie. Kriminálna, bezpečnostná, tá vytvára obraz troj- aj viachodinového vypočúvania obete, ktorá sa neskôr dozvie, že jej prípad je dočasne pozastavený, pretože vinníci nie sú známi, resp. nie je ich možné usvedčiť.
Žijeme v demokratickom spoločenskom systéme, ale pre mnohých je to systém totality mocných. To všetko sa postupne umocňuje európskym rozmerom, ktorý liberalizuje základné tradičné hodnoty, ku ktorým patrí hlavne manželstvo a rodina. Prorocký hlas duchovne cítiacich ľudí, ktorí v tomto smere upozorňujú na koniec nastúpenej cesty s názvom Sodoma a Gomora, sa berie ako spiatočnícky a škodoradostne úsmevný.
Je paradoxom, že demokracia priniesla i terorizmus. Terorizmus mocných oproti slabým a chudobným, terorizmus detí zbohatlíkov a mafiánov oproti poctivým učiteľom a vychovávateľom, terorizmus klerikálov oproti ľuďom hľadajúcim pravdu, terorizmus nezodpovedných lekárov oproti chorým, terorizmus prezliekačov politických kabátov oproti tým, ktorí sa dokázali ozvať v tom ktorom systéme za pravdu a za to boli paradoxne označení hanlivými kolaborantskými či ešte horšími názvami. Našlo by sa ešte viac konštatovaní, pretože tento terorizmus nie je len v rovine politickej, cirkevnej, spoločenskej, ale žiaľ i na úrovni rodinnej, medzisusedskej, atď.
Kritizovať, sťažovať si, nariekať však nestačí. Je potrebné hľadať riešenia a realizovať ich.
A preto je potrebné spojiť sa s tými, ktorí cítia zodpovednosť za našu spoločnosť: s duchovným rôznych cirkví, lekármi a pracovníkmi v zdravotníctve, učiteľmi a poctivými policajtmi, s nekorumpovanými politikmi a sudcami, či inými čestnými aktivistami z rôznych spoločenských oblastí. Verím, že raz dobro zvíťazí, ale je načase prejsť do útoku duchovnými zbraňami, ktoré položia agresívne zlo na lopatky.