Blíži sa apokalypsa? Nastáva koniec sveta? Zamýšľali sme sa nad tým, prečo sa deň odo dňa dozvedáme tragickejšie správy o stave našej planéty, o pohromách, ktoré sa na svete, ale aj na Slovensku dejú, o pohromách v medziľudských vzťahoch?
Ľudia sa pýtajú, prečo dokonca Boh dopustil, že sa dejú takéto katastrofy? Za posledné roky sa veľmi zmenili klimatické podmienky u nás na Slovensku. To, čo sme videli v Amerike, tornáda, záplavy, sa stáva skutočnosťou aj u nás. Meteorológovia predpovedajú čím ďalej tým väčšie a silnejšie búrky. Možno o pár rokov nebude nič nové, ak sa na Slovensko budú pozerať ako na krajinu, ktorá neustále potrebuje humanitárnu pomoc z dôvodu veľkej neúrody spôsobenej rôznymi živelnými pohromami.
Po prečítaní si záverečnej správy životného prostredia z roku 2006, mám pocit, že sa stav na našom území neustále zhoršuje. Kvalita vody za v porovnaní spred 12 rokov zhoršila 1,29 krát. Možno že sa to niekomu nezdá byť vysoké číslo, no ak sme sebeckí, my ešte prežijeme. No čo o pár rokov pri takomto tempe budú robiť naše deti, naše vnúčata?
Na znečistení vody sa podieľali predovšetkým ropné látky a iné znečisťujúce látky. V týchto prípadoch, ako sa hovorí, zlyhal ľudský faktor a taktiež tieto nehody pripísali zlému stavu technického zariadenia. Či už dôvodom bola zlá hospodárnosť podniku, alebo len nevšímanie si zlého stavu zariadenia, nič to nemení na tom, že sme zas o čosi viac zničili Božie dielo.
Nemení sa nám však len kvalita vody, bez ktorej naše prežitie sa počíta len na pár dní, ale mení sa aj kvalita ovzdušia. Všetky splodiny doň vypúšťané majú za následok vyhynutie rastlín, zvieracích druhov a rôzne ochorenia ľudí.
Ale nie je to len naša bezohľadná likvidácia okolitého sveta, s čím sa každý deň stretávame, je to aj hazard s našimi životmi. Podľa štatistík v roku 2007 pri požiaroch, ktorých bolo 14363, zahynulo 53 ľudí a 234 ľudí sa zranilo. Materiálne škody sa odhadujú na 1 412 miliónov korún! A to len za jeden rok.
Na našich cestách zahynulo v minulom roku 568 osôb a 1650 ľudí malo ťažké zranenia. Podľa tohto výpočtu spomenutých katastróf denne zahynú na Slovensku takmer dvaja ľudia. Ľudia, ktorí ešte mohli žiť... a to tu nie sú započítaní tí, ktorí trpia smrteľnou chorobou, ktorí odchádzajú zo sveta rukou niekoho iného, a aj tí, ktorí nemali ani len šancu sa narodiť. Koľko ľudskej tragédie sa odohráva deň čo deň.
Nie je príjemné čítať o pohromách, keď má človek dovolenku. Teší sa na leto, na prázdniny. No tie nám už končia. Onedlho sa kažý opäť zapojí do stereotypu svojej práce a na leto bude spomínať ako na krásne strávené chvíle. Nie všetci ich však tak krásne strávili. Mnoho bolo tých, ktorí nasadili svoje životy za iných a prišli o ne, mnohí hazardovali a vypomstilo sa im to.
Nielen nehody, ale aj náš spôsob života nás častokrát pripravuje o roky života na zemi. Najväčšia pliaga ľudstva v dnešnom svete je určite AIDS. Je ním nakazených viac ako 38,6 milióna ľudí. Sú vôbec krajiny, ktoré touto chorobou netrpia? Ako je možné sa tejto chorobe vyvarovať, keď máme pocit, že je v našom okolí, že na nás stále striehne? Nepostihne aj naše deti? Čo máme robiť, aby sme sa uchránili? Pozrime sa na niektoré sociálne aspekty tejto skutočnosti.
AIDS sa vyskytuje predovšetkým v chudobných krajinách, v Afrike. Je to teda choroba chudobných? Podľa všetkého nie je. Pôvodný názov pre AIDS bol GRID – Gay Related Immune Disease (s homosexuálmi súvisiace ochorenie imunity) – to však z politických dôvodov bolo neskôr zmenené na dnes známe AIDS. Táto choroba sa rozšírila v roku 1981 a v roku 1983 bolo zo všetkých nakazených 58% homosexuálnych mužov. Podľa všetkých dostupných informácií je táto choroba jednoznačne spojená s homosexuálnym a promiskuitným spôsobom života. Je to choroba zlej morálky. Všetko, čo je nemorálne, sa raz ukáže. Opäť kvôli tomu budú trpieť deti, budú zomierať v bolestiach, nebudú poznať častokrát svojich rodičov, lebo tí zomrú skôr ako oni, no kým nezmeníme svoj pohľad na svet, nemôžeme čakať uzdravenie.
Bohužiaľ zlepšenie štatistík človek ani nenachádza. Tragédie sú tu deň čo deň. Je treba sa nad tým zamyslieť, ako sa dá náš svet zlepšiť. Mnohí vidia za týmto všetkým znamenia druhého príchodu. Sme ľahostajní, pokým sa nás niečo priamo nedotkne. Nemajme však oči zatvorené, ale pokúsme sa napraviť to, čo sa ešte dá.