Bratia a sestry!
Radostné Aleluja - chvála a vďaka Bohu sa vzdáva v tomto veľkonočnom čase v našich kresťanských chrámoch po celom svete. Avšak tejto radosti z víťazstva Ježiša nad smrťou a hriechom predchádzala bolesť, smútok a nepochopenie.
Priblížme si preto tieto momenty, ktoré tak významne poznamenali dejiny ľudstva i naše osobné životy.
Ukrižovanie Ježiša jeho učeníkov zaskočilo, znechutilo a odradilo. Už neoplývali istotou, že Ježiša poslal Boh, pretože verili, že každého, kto skončil na kríži, Boh preklial. Rovnako verili, tak ako ostatní Židia v tom období, že Boh by nedovolil, aby jeho Mesiáša popravili. Ježišovo hnutie bolo teda úplne ochromené.
A tu naraz prichádza k nim, do uzatvoreného priestoru kam sa uchýlili zo strachu pred nepriateľmi, správa, že Ježiš vstal z mŕtvych. Bolo to čosi neuveriteľné, čosi čo pokladali za halucinácie žien, ktoré im to prišli zvestovať. Až keď neskôr aj oni mali tú možnosť a šťastie uvidieť svojho Majstra, naplnilo sa ich srdce radosťou a novou nádejou.
Apoštoli potom nielenže verili, že Ježiš vstal z mŕtvych, ale oni to aj s istotou vedeli, pretože ho vzkrieseného vlastnými očami videli. A to zmenilo ich postoj a situáciu. Zrazu sú ochotní zasvätiť svoj život šíreniu konkrétnej zvesti, že Ježiš bol Mesiášom, ktorý zomrel na kríži, ale vrátil sa do života a oni ho videli. A túto pravdu boli ochotní hlásať bez akejkoľvek odmeny v pozemskom živote. Často nemali čo jesť, spali pod holým nebom, stávali sa terčom posmechu, museli podstúpiť týranie či väzenie. Ba dokonca väčšinu z nich mučili a popravili.
Žiaľ, počas dejín tento entuziazmus vyprchal a v druhej polovici 20. storočia veľký rímskokatolícky teológ Karl Rahner smutne konštatuje:
„Ak sme úprimní, musíme uznať, že sme cirkvou, ktorá je v hroznej miere spirituálne mŕtva. Živá spiritualita, ktorá samozrejme ešte stále existuje, sa stiahla zvláštnym spôsobom z verejnosti cirkvi do malých skupiniek tých, „ktorí sú ešte zbožní“, a zostáva skrytá“.
Bratia a sestry, ja verím, že my patríme práve do tých malých skupiniek, „ktorí sú ešte zbožní“, ale iba toto samotné nestačí. Ľudia dnešnej doby totiž potrebujú víziu, potrebujú uzdravenie a riešenie problémov, ktoré im dnešná doba prináša. Potrebujú zažiť vzkrieseného Krista cez naše životy, aby si doslova mohli siahnuť na naše skutky, na naše ovocie pokoja, lásky, nádeje, ktoré prinášame i napriek jazvám, ktoré nám tento svet uštedruje. Dnešný svet sa veľmi podobá na neveriaceho Tomáša a chce sa na vlastné oči presvedčiť o zmysle života, ktorý nám zmŕtvychvstalý Ježiš ponúka i v tomto čase a pre tento čas.
Takže vidieť vzkrieseného Krista, to je neustály proces, ktorý pokračuje v celom svete. A vďaka Bohu, že tohto vzkrieseného Krista aj dnes stretajú ľudia zo všetkých kultúr, zo všetkých vrstiev, ľudia s akoukoľvek povahou, so vzdelaním i bez vzdelania, bohatí i chudobní, ľudia racionálni i emotívni, muži i ženy. Títo všetci svedčia, že Ježiš Kristus zmenil ich životy viac ako čokoľvek iné na svete“.
A preto i ja vám, bratia a sestry, želám stretnutie sa so vzkrieseným Kristom. Želám vám, aby ste ho zažili vo svojich srdciach, pri eucharistickej hostine, ale i vo vzťahoch vo svojich rodinách, so svojimi blížnymi. Je to naozaj možné. Potrebuje to však intenzívnu komunikáciu s Ním, to znamená modlitbu a rešpektovanie pravdy, ktorú nám bude postupne zjavovať, ako sa to stalo v prípade emauzských učeníkov. Totiž i my potrebujeme, aby nám zmŕtvychvstalý Ježiš otvoril oči, aby sme v novom svetle videli jeho život i túžbu, ktorú chce s nami realizovať pre naplnenie Božieho kráľovstva.
Aby tomu tak bolo, vyprosujem vám pre to milosť Božiu a žehnám vás v mene Otca i Syna i Ducha Svätého. Amen.