Bratia a sestry, čo iného vám môžem na prahu nového roka zaželať, než to obligátne: šťastie, zdravie, lásku, pokoj a Božie požehnanie. A to vám naozaj zo srdca želám.
Ale vieme, že obdržať, dosiahnuť tieto hodnoty, nie je také ľahké. Šťastie. Kto z nás by nechcel byť šťastný. Všetci túžime po šťastí. Veď táto túžba je zakódovaná v našich génoch. Lenže predstava šťastia je poväčšine čosi subjektívne. Totiž, i vrah a zločinec koná svoju neblahú činnosť za cieľom dosiahnuť svoje šťastie. Avšak šťastie dosiahne len ten, kto žije podľa pravidiel večného zákona, a tým je pravá láska. Hovorím úmyselne pravá láska na rozdiel od zavádzajúcej falošnej lásky. Medzi pravou a falošnou láskou je naozaj rozdiel. Existuje medzi nimi hraničiaca páska: pravá láska je obetavá, nezištná, no falošná je egoistická, vypočítavá, nenásytná. Pán Ježiš hovorí: „Hľadajte najskôr Božie kráľovstvo, a ostatné sa vám pridá“ (Mt 6,33 ). To ostatné sa myslí: zdravie, materiálne zabezpečenie, skrátka všetko, čo potrebujeme k spokojnému, šťastnému životu. A Božie kráľovstvo to je práve tá pravá láska – Božia láska.
Nakoľko som si vedomý, že takéto novoročné želania a výzvy sa vám môžu zdať abstraktnými, dovolím si ich aspoň trochu skonkretizovať:
Určite mnohí z vás ste zažili situáciu, kedy by ste dokázali obetovať, napríklad kvôli svojmu dieťaťu, či kvôli niekomu inému drahému, všetko možné, ba dokonca i vlastný život. Vôbec ste sa v takej chvíli nesprávali pragmaticky: čo za to? Láska vás totiž, ako úžasná sila, presahovala a priam paradoxne slobodne nútila takto konať, len aby ste svojho drahého zachránili a urobili šťastným. - To je tá pravá láska, prameniaca z božského tajomného žriedla.
Ak všetci ľudia zatúžime po takejto láske a jej uplatnení v živote, tak svet bude iný, pretože Láska – Boh sa bude môcť prejaviť v našich životoch a nastane svet „aký oko nevidelo a ucho nepočulo“...
Takže, bratia a sestry, želám vám to, čo som povedal na začiatku tohto príhovoru - novoročného vinšu, ale taktiež si želám, aby sme sa o to i sami snažili a tak dosiahli nekonečné šťastie, lásku, pokoj, zdravie a Božie požehnanie.
Na začiatku nového roka okrem osobných a rodinných želaní sa však zamýšľame i nad problematikou spoločenskou. Mnohí z nás sa tešia tzv. schengenskému priestoru, ktorý sa koncom uplynulého roka otvoril i pre Slovensko. Sú tu i ďalšie výhody, ktoré priniesla Európska únia. Ale nesmieme sa tešiť iba z materiálnych vymoženosti, pretože „človek nežije len z chleba.“ Preto plne súhlasím s predsedom rímskokatolíckej Biskupskej konferencie Slovenska, biskupom Františkom Tondrom, ktorý sa obáva určitej spoločenskej demagógie, ako to uviedla agentúra SITA, dňa 29.12.2007. Zvlášť biskup Tondra tu poukazuje na slobodu prejavu, ktorá často nerešpektuje základné ľudské práva na ochranu osobnosti, jej cti a dobrého mena. A ako sme to už aj na našich novinových stránkach uviedli, takáto „sloboda slova“ dokáže obviniť kohokoľvek, nevynímajúc ani cirkevných činiteľov. Aby však právne bola nepostihnuteľná, stačí, že domnelého previnilca uvedie slovíčkom "vraj". Lenže pri tejto príležitosti by som chcel poznamenať, či kriticky poukázať, práve na vplyvné rímskokatolícke štruktúry, ktoré dokážu človeka „kameňovať“ i bez spojenia so slovíčkom „vraj“ a to dokonca v mene Božom - viď cirkevný oznam biskupa V. Judáka, dňa 11. novembra 2007, na moju adresu. Darmo sme sa snažili o jeho vysvetlenie, prečo takýmto spôsobom poškodzoval nielen moje meno, ale i mojej rodiny a cirkvi, ani len neodpísal.
Takže ťažko je naprávať chyby v spoločnosti, keď duša majoritnej cirkvi, ktorá má do nej vnášať svetlo a silu, zneužíva dar slobody.
Nik z nás nie je bez hriechu. Ale prečo si to najskôr biblicky nevypovieme medzi štyrmi očami, resp. v kresťanskom dialógu? My nie sme proti rímskej, či rímskokatolíckej cirkvi, ale sme podľa presvedčenia rovnocenným členom Božej rodiny. Je bolestnou skúsenosťou, že v rodinách nie vždy je všetko v poriadku. Dochádza tu ku krízam i nedorozumeniam, ale v kresťanských rodinách má sa to riešiť v duchu lásky a rozhovorov, a to aj s tým najmenším členom rodiny, resp. i tým najneposlušnejším. Preto, dokážeme aspoň takto spolunažívať v tomto novom roku 2008, brat biskup Viliam Judák? Dokážeme to, sesterská Rímskokatolícka cirkev? Veľmi si to želám a preto nech náš spoločný nebeský Otec nám dá múdrosť a silu to uskutočňovať. Verím totiž, že i toto patrí medzi Jeho novoročné priania pre nás.
