Stojíme na prahu Nového roka. Vydávame sa na cestu dňami, týždňami, mesiacmi.
Ako každý začiatok, aj tento nám pomáha otvárať, aktualizovať zmysel pre budúcnosť.
A aj ona nám patrí, aj ona je Božím darom pre nás, aj keď nie je celkom v našej moci.
Včera, najmä večer sme sa viacej zamýšľali nad minulosťou, nad tým čo bolo, dnes skôr nad tým čo bude - aj s otázkou - či to tak bude, ako snívame a akým spôsobom by sa to tak aj mohlo uskutočniť.
A človeka, ktorý sa zamýšľa aj nad svojou budúcnosťou, označuje sv. Písmo za človeka múdreho.
Ale zasa nie tak, aby toto premýšľanie zviazalo človeku nohy, ruky, nie tak, aby ho obralo o vnútorný pokoj a rozvahu v prítomnej chvíli.
A aj podľa našej ľudovej múdrosti aj minulosť nám môže pomáhať byť múdry. Lebo múdry je aj ten, ktorý si vie zobrať poučenie nielen z chýb svojich, ale aj z chýb a omylov iných.
Je síce pravda, že čo sa stalo sa už neodstane a čo bude to veru nevieme, predsa však nie sme celkom nemohúci.
Pretože, mnohé javy a udalosti v našom živote, sú len preto možné a že vôbec sú nejaké - dobré čí zlé -, že sme sa už predtým nejako rozhodli. Bez predchádzajúceho rozhodnutia, by naozaj mnoho vecí vôbec nebolo. Mnoho udalostí by vôbec nebolo možných a vôbec by sa ani nestali.
Teda, čí sa vôbec niečo stane, alebo nie - to je podmienené aj našim vlastným rozhodnutím urobeným už dnes. Budúcnosť je takto viac v našich rukách, ako by sa na prvý pohľad zdalo.
S nádejou sa pozerať do budúcnosti sa volá jednoducho optimizmus. Ale na čom stojí náš kresťanský optimizmus?
Na našom vlastnom rozhodovaní v duchu viery, lebo vlastným rozhodovaním ktorým vytvárame charakter našej budúcnosti a keď chceme byť s ňou spokojný, tak potom tie naše rozhodovania by mali byť správne.
No a práve to sa ukazuje ako to najťažšie - správne sa rozhodnúť.
No a v tomto najťažšom my kresťania nie sme odkázaní len na seba, len na svoje ľudské sily. Božia múdrosť nám je dostupná v Ježišovom slove a ona sa potom môže stať našou silou ako prežívané ako poznanie.
Ak v sile jeho pravdy a v sile našej úprimnosti budeme každý deň robiť svoje rozhodnutia, tie malé i tie veľké - tak sa vždy isto rozhodneme správne a to nie len pre prítomnosť, ale rovnako i pre budúcnosť.
Dnes na Nový rok, keď stojíme na jeho prahu, aký bude – to nevieme presne, ale lepší, iný nebude voľajako zázračne. Skúsme si uvedomiť aj svoju vlastnú zodpovednosť za seba samých.
To znamená, nie ľahkomyseľne položiť svoj život do rúk iných.
Lebo je prinajmenšom smiešne a aj nezodpovedné nadávať a lamentovať na zlo okolo nás, ak na jeho odstránení sme neurobili všetko čo bolo v našich silách!
Lebo kritizovaním, nadávaním a pritom nič nerobením sa problémy neriešia, ba naopak viacej sa len prehlbujú. Dobrý začiatok, polovica úspechu. Začať Nový rok v kostole, v spoločenstve s ostatnými bratmi a sestrami vo viere - to je naozaj dobrý začiatok, ale len začiatok, hoci aj úspešný to ešte nestačí . To ostatné to na nás ešte čaká. Pokúsme sa pri tejto sv. omši urobiť rozhodnutie robiť celý rok, všetko čo na nás čaká ,- vždy v mene Božom.
V sile Božej múdrosti a v sile našej odvahy a zodpovednosti a potom aj plynutie času bude na našej strane - , aj ten čas, ktorý nám skracuje život, oberá nás o životnú silu, o krásu, o nové i staré možnosti, ak sa dokážeme naň pozerať očami veriaceho človeka, - bude aj on - neúprosne plynúci čas, hrať aj pre nás.