Starí Číňania už niekoľko tisícročí dozadu tvrdili, že podstatou kozmu je harmónia dvoch protichodných entít, ktoré volajú jin a jang. Všetky anomálie, ktoré v našom svete vznikajú, sú potom podľa nich  dôsledkom narušenia tejto prazákladnej symetrie.

Zdá sa, akoby súčasná západná veda tento názor len potvrdzovala. Zoberme si napríklad samotné slnko, ktoré je zdrojom svetla a tepla, teda je najzákladnejšou podmienkou existencie života na zemi. Čím je vlastne po fyzikálnej stránke? Je to systém harmónie dvoch protichodne orientovaných síl – gravitačnej sily, ktorá smeruje do vnútra systému a tlaku žiarenia, ktorý usmerňuje častice od stredu systému k vonkajšku. Ak však dôjde k narušeniu tejto symetrie, napríklad spotrebovaním paliva v jadre hviezdy, gravitácia nakoniec prevládne a v prípade hmotnejších hviezd sa ich celá matéria scvrkne do záhadného a superkompaktného stavu, ktorý sa zvykne nazývať čiernou dierou. Tú už charakterizuje úplná jednostrannosť a nulová symetria, pretože existuje len všetko pohlcujúca gravitácia, z ktorej moci sa už žiadna čiastočka energie nedostane. Bez harmónie teda hviezda umiera a končí vo svojom hrobe.

To isté však nájdeme aj v našom živote. Veď aj zdravie je harmónia dvoch protikladných biologických dejov – prijímaním a odovzdávaním energie. Ak je táto rovnováha narušená, niektorý z orgánov začne zlyhávať a v našom organizme vznikne choroba sprevádzaná často bolesťou. A čo je to vlastne zdravá výživa? Je to snaha dosiahnuť rovnováhu medzi prijímaním a odovzdávaním energie. Väčšina západných civilizačných chorôb, ako napríklad srdcovo-cievne choroby, ale i niektoré onkologické onemocnenia, má svoj pôvod v jednostrannom príjme energie, ale v jej nedostatočnom odovzdávaní. Najdôležitejšou prevenciou je teda racionálny a umiernený príjem potravy a tomu zodpovedajúci výdaj energie, čiže aktívny pohyb a šport.

Ježiš nás však upozorňuje ešte na oveľa hlbšiu a základnejšiu rovnováhu, na ktorú by sme mali pamätať a tou je láska, čiže súlad medzi tým, čo od iných prijímam a čo i ja sám dávam a obetujem. V krátkosti je tento zákon duchovnej rovnováhy formulovaný v známom prikázaní lásky: „Milovať budeš Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a zo všetkých síl a svojho blížneho ako seba samého.“ Človek je totižto disponovaný tak, aby lásku prijímal a ňou sa živil a ďalej ju odovzdával. Pokiaľ je táto výmena narušená, alebo dokonca zastavená, v živote človeka dochádza k závažným problémom, čo sa prejavuje poruchami v jeho psychickom, emocionálnom, ale i sociálnom živote a v konečnom dôsledku  i vo fyzickom zdraví.

Čo sa týka fyzického zdravia, ľudia si problém nerovnováhy uvedomujú. Svedčí o tom aj tá skutočnosť, že pojmy ako racionálna výživa a zdravie sa stávajú bežnými skutočnosťami moderného spôsobu života. Horšie je to však s oveľa hlbšou a podstatnejšou úrovňou – duchovnou. Tam si nevyváženosť života nielenže neuvedomujú, ale reakcia voči každému, kto na tento problém poukazuje býva odmietavá ba až nepriateľská. To, že tomu bolo tak už od  nepamäti svedčia aj dnešné state z Biblie. Proroka Ezechiela Boh posiela k Izraelovým synom, ale už vopred ho upozorňuje, že to nebude ľahká úloha, pretože je to „dom odbojný“. A nebol to len problém proroka Ezechiela, ale aj ostatných prorokov. S vedčí nám o tom sám Ježiš, keď hovorí: „Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.“ Mt 5, 11 Antagonizmus voči Ježišovi, ktorý vyvrcholil až jeho smrťou na kríži, bol len prirodzeným dôsledkom ľudského odboja voči láske.

Čím to je, že ľudia si na jednej strane uvedomujú dôležitosť lásky, no na druhej strane slová o nej považujú za moralizátorské a fanatické? Láska totižto súvisí s nezištnosťou, dávaním a obetou a to je ľudskému obchodníckemu duchu, ktorý myslí len na zisk a stratu vždy považuje za neúspech, niečím cudzím. V oblasti ducha však platia iné zákonitosti: „Ak zrno neodumrie  zostane samo, ale ak odumrie prinesie úrodu.“  Ak je ľudský život jednostranne orientovaný len na zisk, potom nás Ježiš upozorňuje, že následky tejto nerovnováhy si budeme niesť sami: „Vravím vám, že ľahšie bude v deň súdu sodomskej krajine ako vám.“

Aj my si musíme uvedomiť, že väčšina našich problémov v živote vychádza z toho, že v našom vnútri je narušená harmónia medzi prijímaním a odovzdávaním. To, čo bráni tomu, aby naše dni boli plné svetla a pokoja je hriech a hriech nie je ničím iným ako jednostranné zameranie sa človeka na seba a na svoj zisk. Existuje však len jediná cesta k pokoju: „Choď predaj to, čo máš a rozdaj chudobným.“ Mt 19, 21 Teda poďme a nebojme sa rozdávať všade tam kde sme, pretože sme hojne dostali. Veď úsmevu, tolerancie, odpúšťania, pozornosti a slušnosti v našom okolí nie je nikdy dosť.