Ročník 2009

Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 28. september 2009 Napísal: Štefan Záhradník
Dátum uverejnenia Prečítané: 9729x
Vytlačiť

Je jasné, že slová Ježišove o odtínaní rúk a nôh a vylupovaní očí nemožno brať doslovne. Hoci nepochybujem o tom, že v dejinách kresťanstva nechýbali ani takí, ktorí ich doslova zobrali a možno si zo svojho tela v snahe vyhnúť sa hriechu kde čo aj „odťali“, určite to ale nie je norma. Pravdepodobne ste už počuli, čo sa traduje o jednej starokresťanskej dievčine, ktorá si v strachu, že bude mravne zneužitá istým mužom, znetvorila tvár.

Alebo o starokresťanskom spisovateľovi Origenovi, že sa vraj samozmrzačil, aby sa tak vyhol pokušeniam proti čistote. Hoci k prvému prípadu pristupuje väčšina kresťanov s pochopením, ten druhý bol viac menej odmietnuť. Origena, aj napriek tomu, že vynikal svätosťou života a že patril medzi verných ochrancov kresťanstva, neodporúčajú v tomto jeho počine ako vzor. Dôvodom bolo zrejme to, že kde niet pokušení, nemôže byť ani boja, a potom teda ani zásluh. Zásluhy má iba ten, kto naozaj s hriechom a proti hriechu bojuje.

O čo teda Ježišovi v evanjeliu išlo? Jeden z rozborov k tejto pasáži Evanjelia, odporúča zamerať sa na tri veci: (1) hriech, (2) našu nerovnakosť v náklonnosti k hriechu, (3) nevyhnutnosť radikalizmu.

(1) Hriech je realita, ktorú dnes mnohí zavrhujú, a to dokonca aj medzi ľuďmi ktorí inak svoju vieru praktizujú veľmi zodpovedne. Mal som možnosť počuť jedného kresťanského profesora, ktorý hovoril o kuloárnych rozhovoroch pri jednom z novodobých prekladov písma. Zaznievali tam hlasy, že treba čo najskôr slovo hriech nahradiť iným slovom. Podľa niektorých, tomu starému slovu hriech mladá generácia nerozumie. Treba ho nahradiť? Ale čím? Nepoviem, že som hriešnik ale asociál? Nepoviem dieťaťu, že je hriech vyhadzovať chlieb do koša, ale že je to ekonomicky nezodpovedné? Nepoviem ženatému kolegovi v práci, že je to hriech pokúšať flirtovaním mladú kolegyňu. Namiesto toho mu začnem dohovárať, že či by sa mu to páčilo keby on tak videl flirtovať svoju manželku, že tým možno ohrozuje hodnotový systém mladej kolegyne, ktorá verí v manželstvo, že či by chcel aby jeho mladá dcéra bola takto na pracovisku vystavená žiadostivým pohľadom starého capa? Nakoniec prídeme na to, že ak si rozumieme, slovom hriech vyjadríme všetko čo Bohu, nám a ľuďom okolo ubližuje a čo treba okamžite skončiť.

Je to tak, hriech ale bez ohľadu na to ako ho pomenujeme jestvuje a jeho následky sú často nedozerné. Hriech je v skutočnosti stav neslobody a sebaničenia. Je to však stav, ktorý si hriešnik uvedomuje. Toto je dôležitá poznámka. Aj keď je samozrejme jasné, že môžeme objektívne o niekom povedať, že žije v hriechu a deštrukcii, ak to on osobne tak nechápe, tento náš postoj mu bude pripadať smiešny. Lenže ak v takomto stave bude pokračovať, jedného dňa sa aj on sám začne určite osobne stretávať s ovocím tohto svojho stavu, a ak je rozumný, začne mu byť jasné, že jeho život je chytený v otroctve, deštrukcii a že smeruje k rozkladu.

(2) Sme však rôzni. Uvedomili ste si niekedy, že nie všetci hrešíme v rovnakých oblastiach a nie všetci sme rovnako naklonení k zlu?

Iste, keby ste si sadli dohromady vy naše ženy. A s dobrým úmyslom, by ste sa snažili spísať tých pár hriechov nás, vašich manželov. Našli by sa mnohé, ktoré máme spoločné. Ale aj tak by tie zoznamy boli viac rozdielne ako podobné a naše nedostatky by boli v rôznom poradí. Objektívnych odlišností je skutočne veľa. Rôzny vek, vychovávali nás rozdielni ľudia, máme za sebou rôzne životy a máme aj rôzne manželky. Toto všetko iste hrá rolu, no iste je tu dôležitá aj Božia milosť. Je možné, že Boh si niektorých ľudí z toho či onoho dôvodu akosi chráni. Nemyslím však, že jestvuje niekto, kto by bol z boja so zlom vo svojom osobnom živote celkom vylúčený. Jedna z možností je chybný pohľad. Túto stať som začal s otázkou, či si uvedomujete, že nie všetci sme rovnako naklonení k zlu. Chybným pohľadom teda je myslieť si, že ten druhý je rovnako hriešny ako ja. Pretože pravdou je, že jeden z nás je vždy viacej. A to je jedno akú porovnávaciu dvojicu vytvoríme. Či s manželom, či s kolegom alebo so susedom. Pretože jedna kresťanská múdrosť hovorí, že potoky Božej milosti netečú do kopcov ľudskej pýchy ale stekajú po údoliach ľudskej pokory. Preto drahí priatelia, drahí páni, čím skôr si uvedomíme že slovné spojenie „lepšia polovička“ nie je len frázou a meniť sa musíme začať my, tým skôr budú zoznamy našich manželiek prázdne. A platí to aj na kolegu aj na suseda aj na všetkých ľudí vôkol nás.

(3) A tam, kde je však silná náklonnosť k nejakému konkrétnemu hriechu, treba jednoznačný radikalizmus. A presne o tom je dnešné evanjelium, keď hovorí o odtínaní rúk nôh a vylupovaní očí. Je dôležité, aby človek spoznal, čo to je to, čo jemu osobne neustále spôsobuje, že upadá do hriechu. U každého to môže byť niečo iné, preto všeobecné odsudzovania niektorých spôsobov činnosti alebo aktivít nie sú namieste. Napríklad odsudzovať televízor alebo internet, pretože je tam možné vidieť nemravné filmy alebo obrázky, je úzkoprsé. Alebo zakazovať ľuďom chodiť na plaváreň alebo na iné podobné miesta len preto, že tam je možné vidieť polonahých ľudí, je tiež trocha krátkozraké. Môže byť však naozaj pravdou, že pre niekoho tieto veci sú neustálym kameňom úrazu. Ak ja chodím na kúpalisko preto – a niekedy to nemusí byť otvorene poznaný motív, preto je nutné skúmať aj svoje podvedomie – aby som tam videl polonahých ľudí, a potom mám problémy, je jasné, že tu asi nepomôže nič iné, iba kúpalisko alebo podobné zariadenie odťať. Ak tam však chodím zo zdravotných, športových či iných zdravých dôvodov, nemám dôvod čosi odtínať. A ak si neviem rady s televízorom, ak pri ňom zabíjam desiatky hodín, a potom nemám času na iné povinnosti, potom je jasné, že musím uvažovať, či by nebolo dobré televízor z môjho života odťať. V takýchto prípadoch nepomôže nič iné, iba staré latinské príslovie: „In fuga salus“ [V úteku je spása], alebo nové české: „Když seš sláma, k ohni nelez!“

Boj s hriechom nie je ľahký. Je však nevyhnutný. Inak nám hrozí strata slobody a naozajstná deštrukcia. Ak niektorí namietame, že ani odtínanie príležitostí nám nepomohlo, spomeňme si na slová pisateľa listu Hebrejom: „V boji proti hriechu ste ešte neodporovali až do krvi.“ (Hebr 12,4)

Autor:

Pasáže v mojom príhovore sa môžu v rôzne veľlkej miere zhodovať s prácami iných autorov. Začal som vpisovať zdroje až od istého času, pretože materiál pôvodne slúžili len na homiletické účely mojej farnosti. Ďakujem za porozumenie.

 

Ostatná aktualizácia: nedeľa, 08. apríl 2012, 06:49

Pridať komentár

You are here:   HomeStaršie ročníkyRočník 2009Hriech