Bratia a sestry, opäť po roku sa schádzame na tomto historickom mieste Bratislavského hradu – v archeologických priestoroch baziliky Sv. Salvatora, aby sme si pripomenuli náš cirkevný deň Európy a modlili sa za jej požehnanie. Už tradične z tohoto miesta prednášame výzvy európskeho rozmeru: za zachovanie dobrých tradičných hodnôt, resp. kritizujeme to, čo k nám negatívne z európskeho, hlavne západného priestoru prichádza.
Dnes bude znieť naša výzva akosi paradoxne, pretože chceme podporiť názor „západného“ teológa W.H.van de Pola, ktorý vyslovil už pred štyridsiatimi rokmi na adresu meniaceho sa sveta, v ktorom dominuje kontroverzný pojem sekularizácia. „Slovo sekularizácia znamená doslovne zosvetštenie. Sekularizácia poukazuje na jeden z najnápadnejších znakov vyvíjajúcej sa svetovej kultúry. Moderným vyučovaním, tlačou, rádiom a televíziou, filmom, brožúrkami i svetovou literatúrou sa dostáva stále viac ľudí pod vplyv úplne novej vyvíjajúcej sa svetovej kultúry. Takrečeno pred ich očami zmizli všade na svete v rozmedzí pár rokov stáročné náboženské predstavy a spôsoby správania, názory na človeka a na svet, ľudské vzťahy a spoločenské formy a vytvorili priestor vyvíjajúcej sa svetovej kultúre, ktorá je založená na vede, technike a demokracii. Ľudské myslenie a úsilie obracia svoju pozornosť stále viac na svet, v ktorom prebieha ľudský život od narodenia až po smrť. Mimoriadne ťažko si vie moderný človek vytvoriť predstavu sveta mimo nášho a života po smrti v inom svete. Preto je aj medzi „presvedčenými“ kresťanmi stále menej tých, ktorí sa zo všetkých síl usilujú opovrhovať pozemskými vecami, aby na konci získali nebo. Aj modlitba, meditácia a kontemplácia mizne stále viac z praxe denného života. Nezostáva už na to čas. Pokus zvrátiť moderný život tohto sveta a obrátiť ho na život viac nebeský, vyvoláva v stále viacerých ľuďoch podivný, stiesnený pocit nereálneho. Proces sekularizácie sa uskutočňuje všade vo svete a vo všetkých svetových náboženstvách. Podkopáva stáročné predstavy o viere, formy zbožnosti a bohoslužby, postoj voči svetu a blížnym. Tento proces sa uskutočňuje v skrytosti a v nevedomom živote človeka. Pri rozhovore s kresťanmi, ktorí praktizujú tradičné spôsoby a ktorí nariekajú nad rastúcou „náboženskou ľahostajnosťou“ a „prázdnymi kostolmi“, ma stále napadá, ako mnoho ľudí ešte stále nechápe, čo sa pred nimi v celom ľudstve odohráva. Iba máloktorí zbadali, že sa tento proces nedá zastaviť. Dúfajú, že sa situácia zlepší vzbudením väčšieho záujmu o staré problémy a osvedčené cesty a to lepšími a fundovanejšími kázňami, reformou bohoslužieb a predovšetkým pútavým cirkevným spevom. Toto všetko sú prirodzene samo o sebe dobré veci. Avšak je tu položená otázka, či sa dostatočne uskutočnil prelom vo vedomí tých, ktorí slúžia evanjeliu a cirkvi: Totiž, že konvenčné kresťanstvo na celej čiare a vo všetkých formách vyjadrovania a prejavu prevzatých zo zanikajúcej kultúry je vo veľkej miere popierané a spochybnené. Zosvetštenie, ktoré nevyhnutne obsahuje vznik a vývoj novej, jednotnej modernej svetovej kultúry, obsahujúcej celé ľudstvo, stavia „kresťanstvo“ pred voľbu: radikálne sa obnoviť, alebo zaniknúť spolu so zomierajúcou kultúrou, z ktorej prevzalo formy myslenia a života“.
