Aj keď sa v posledných dňoch neochladilo nejako zásadne, aj tak je to už dosť na to, aby niektorým z nás začalo obdobie nepríjmeného chladu. A vôbec tým nemyslým tých z nás, ktorí zle odhadnú teplotu cez okno svojho bytu. Nedostatočne sa oblečú a potom sa trasú od zimy. Táto skupina ľudí, a je nás našťastie väčšina, sa stretne s nepríjmeným chladom iba výnimočne alebo na krátku dobu. Stále sa však nájdu ľudia, pre ktorých je atmosféra snehu a vianoc prepletená mrazivými pocitmi po celom tele.
Zadali sme výskum, v ktorom sme sa chceli dozvedieť, či si súčastní ľudia myslia, že môže existovať niekto, kto nemá na zimu teplé oblečenie alebo obuv. Nechceli sme sa pýtať, či si myslia, že niekto dnes ešte chce niekoho obnosené oblečenie. Takúto skúsenosť možno nejeden z nás má a z našej praxe počas dlhoročnej práce so sociálne slabšími ľuďmi poznáme veľkú skupinu ľudí, ktorí pravidelne chcú darované oblečenie. Často krát ale spoznáte, že ten zafúľaný a roztrhaný sveter, ktorý chce „Jožko“ vymeniť za lepší, ste mu vlastne darovali pred dvoma mesiacmi. Je naozaj veľká skupina ľudí, ktorá vie, kde nás nájdu a kde môžu prísť, požiadať o oblečenie a aj ho častokrát dostanú.
Je tu však aj iná skupina ľudí. Tí za vami neprídu sami. Nie preto, že by boli príliš hrdí, alebo že by im obnosené veci neboli dosť dobré. Ich dôvody sú rôzne, ale spoločnosť má povinnosť byť k nim ohľaduplná a aj milosrdná alebo štedrá, ak chcete. Sú to ľudia, ktorí sú za pozadím tragických štatistík, ktoré vídame v médiách. Polosiroty alebo osamelé matky s deťmi. Neraz aj v takzvanej úplnej rodine je vďaka „koníčkom“ hlavného živiteľa núdza o základné potreby pre deti. Nečkajte však žiadne natrčené ruky hladujúcich detí niekde pod mostom. Keď nebudete pozorní, od ostatných detí ich ani nerozpoznáte. Až keď sa prizrete bližšie, uvidíte, že tá vetrovka je tomu dievčatku malá. Keď pripustíte, že ten chlapec, čo si od zimy strká ruky do vačku si možno rukavice nezabudol, ale že možno žiadne nemá. Keď skúsite pripustiť, že ten mladík nejde do školy v teniskách z roztopaše, ale pretože od kedy zahynul jeho otec pri autonehode, je toho na mamu priveľa. Títo ľudia naozaj prídu pýtať málokedy, ale zato prijímajú so stonásobnou vďačnosťou.
A čo sme teda zistili v našom výskume? Že ľudia si dnes už nevedia predstaviť, že by niekomu mohla byť zima, pretože si nemá čo iné obliecť. Naše skúsenosti však hovoria niečo iné. Nekontrolujeme rozpočty a hospodárenie rodín, ktoré sú príjemcami pomoci. Vôbec nehľadáme prečo sa im nezmestilo do rozpočtu kúpiť hoci najlacnejšiu zimnú obuv „od číňanov“. Len vieme, že sú deti, ktorým je zima. Preto aj v tomto období môžete stretnúť na uliciach nitrianskych sídlisk dobrovoľníkov našej Slovenskej katolíckej diakonie, ktorí sa snažia prísť čo najbližšie, aby ste vy mohli jednoducho odovzdať svoj dar zimného oblečenia alebo obuvi.
Tieto charitatívne zbierky majú tú výhodu, že nevyžadujú ubrať z rozpočtu vašej rodiny. Iba organizovaným spôsobom sústrediť to, čo už vám doslúžilo, ale niekomu inému môže ešte veľmi pomôcť.
Preto vás prosíme, neváhajte a odovzdajte nadbytočné oblečenie a obuv na ktorejkoľvek charite. Alebo priamo na ústredí Slovenskej katolíckej diakonie na Chrenovskej 15 (za Baumaxom). Je jedno, komu svoj dar zveríte, charity sú rôzne, ale cieľ majú spoločný: Sprostredkovať vašu pomoc tým, čo to potrebujú.
Touto cestou sa chceme poďakovať všetkým, kto prispel oblečením pre sociálne slabšie rodiny. Ďakujeme aj p. Bartolomejovi Kubíkovi, ktorý prispel vecami zo svojho butiku Allora. Tieto veci, spolu s ostatnými vyzbieranými vecami boli dané do Domova pre osamelých rodičov v Nitre a pre sociálne slabšie rodiny vo Vinodole a ostatnom okolí Nitry.
Ešte raz všetkým Pán Boh zaplať!