Nedávno som si cestou v autobuse vypočula rozhovor dvoch dievčat- stredoškoláčok, ktoré rozoberali dosť hlasno a sebavedome svoje skúsenosti  a zážitky s drogami, alkoholom a so vzťahmi so  svojimi „priateľmi“. Hovorili o veciach, o ktorých by človek za normálnych okolností mlčal a hanbil by sa za ne. A v ich veku by nemal mať s nimi žiadne skúsenosti. No žiaľbohu zdá sa, že dnes je to smutná realita našej spoločnosti.

O to desivejšia pre mňa, keďže sama som matkou malej dcérky a keď si predstavím, že za pár rokov by aj ona viedla podobný rozhovor so svojou kamarátkou, až mi príde nevoľno. Človek sa potom zamýšľa, kde sa stala chyba? Ťažko obviňovať spoločnosť, médiá, atď. Pravdou je, že prvotná povinnosť vychovávať sa týka rodiny. My rodičia sme tí,  na ktorých záleží, či z našich detí vyrastie vyrovnaný a emocionálne zdravý človek, alebo deprimovaná a zlomená osobnosť, človek, ktorý cíti, že mu nikto nerozumie a ani samému nezáleží, aby on pochopil druhých.

Keďže žijeme v dobe enormného technického rozvoja a s tým súvisiacim zrýchleným tempom života, akosi nemáme čas na rodinu a správnu výchovu. City detí sa znehodnocujú už v rannom veku, najmä v dôsledku rozvrátených rodín, ktoré sú prirodzeným a smutným dôsledkom života súčasnej spoločnosti, kde v medziľudských vzťahoch prevláda ľahostajnosť,  arogancia, nevšímavosť až agresivita v každodennom boji o „lepší život“.

Faktom zostáva, že súčasná rodina je ohrozená. Príčin je viacero, ale hlavnú príčinu vidím v absencii duchovného rozmeru vzťahov, najmä však v nedostatočnej príprave na manželstvo a rodičovstvo. I keď štatistické údaje hovoria o tom, že 90% obyvateľov našej krajiny tvoria kresťania, zdá sa, že toto konštatovanie zostáva len pri formálnom zápise v matrike. A naše kresťanské rodiny a manželstvá sú len akýmisi karikatúrami duchovných hodnôt, ktoré museli ustúpiť požiadavkám dnešnej doby. Zodpovednosť je na každom jednom z nás. I my si hovoríme kresťania a tak sa nemôžeme len ľahostajne a rezignovane prizerať, ako sa táto „epidémia“ duchovného strádania vkráda do našich domovov a berie nám to najdôležitejšie a najvzácnejšie- naše deti.

Oni sú naša budúcnosť a nádej, že tento svet môže byť lepším a krajším miestom pre všetkých. Nebuďme teda ľahostajní voči svojej budúcnosti, najmä keď to, aká bude, máme vo svojich rukách.