Na žiadosť našich čitateľov Vám prinášame príspevky referujúcich hostí na akcii "Homosexualita - mýty a skutočnosť" v súvislosti s prvým pochodom homosexuálov v Bratislave, ktorá sa uskutočnila dňa 18. mája 2010 v bratislavskom hoteli Apollo.

Michal Kováč, exprezident SR

Potrebujeme novú „revolúciu rodiny“

Hotel Apollo Dukla, 18. mája 2010

V dnešnom svete, ktorý odmieta tradičné hodnoty, sme stratili všetky odkazy týkajúce sa pravidiel lásky. Tendencia je zredukovať lásku na výlučne priateľskú záležitosť. Avšak láska sa naplňuje cez určité pravidlá. Láska prekvitá iba vtedy, ak s ňou zaobchádzame správnym spôsobom.

Na základe vzťahu medzi rodičmi si dieťa buduje svoju identitu. Ak dieťa vidí, že jeho rodičia sú zjednotení v láske, potom budú podobne zjednotené mužské a ženské aspekty aj v ňom, a jeho osobnosť bude zdravá a harmonická. Ak si však matka a otec nespĺňajú svoje role a sú vo vzájomnom konflikte, tento konflikt si dieťa zvnútorní do seba.

Rodičia znamenajú pre vývoj dieťaťa to isté ako dve koľajnice pre vlak. Ak jeden z dvoch rodičov chýba, šance pre rozvoj dieťaťa sa veľmi znížia. Podobne, ak nie sú rodičia jednotní, ak sú ako dve koľajnice bežiace rozličnými smermi, rozvoj dieťaťa je tiež obmedzený.    

Ak je však dieťa odmietavé v dôsledku nedostatku lásky alebo nespravodlivého zaobchádzania, chce byť „presne opakom svojich rodičov". Rodičia sú modelom pre svoje deti v pozitívnom aj negatívnom zmysle...

Teenager je postavený pred úlohu pripraviť sa na manželstvo. Samozrejme, najskôr potrebuje mať dobré vzory manželstva. Jeho rodičia by mali byť tým inšpiratívnym modelom, ale aj spoločnosť by mu mala poskytovať príklady. Každý teenager potrebuje vzory. Aký druh vzorov dnes poskytujeme teenagerom? Sebeckých deštruktívnych svalovcov? Transsexuálne rockové hviezdy? Drvivá väčšina príbehov a scén o láske vo filmoch sa deje mimo rámec manželstva. Mali by sme byť teda prekvapení, že manželstvo nie je pre nich tým inšpirujúcim modelom?

Nepotrebujeme sa vrátiť k starému modelu rodiny, ktorý je predmetom kritiky sociálnych aktivistov a psychológov. Oslobodenie ľudských vzťahov od rôznych pút je správne. To však neznamená, že máme deštruovať rodinu ako takú. Je treba odstrániť neadekvátne formy rodiny, ale proti pokusu zničiť rodinu sa musíme postaviť! Potrebujeme novú revolúciu rodiny. Musíme inšpirovať nový model manželských a rodičovských vzťahov: model skutočných manželov a manželiek a pravých rodičov!

Einar Ingví Magnússon

Stratégia homosexuálnej komunity na Islande za účelom získania vplyvu v spoločnosti

Pred desiatimi rokmi som začal písať články do islandských novín ako reakciu na pochody homosexuálov v centre Reykjavíku, keď sa počet ich účastníkov začal rapídne zväčšovať.  V súčasnosti sú tieto pochody  najväčšou udalosťou, ktorá sa pravidelne raz ročne koná na Islande. Je to dokonca väčší „sviatok“ ako Deň nezávislosti. Predchádza mu obrovská reklama v médiách, pričom gejovia  a lesby prichádzajú z iných krajín, aby sa zúčastnili trojdňových osláv ´Gaypride´. Na prvom pochode sa stretla iba neveľká skupina,  rádovo pár stoviek ľudí, ale časom prerástla do veľmi silnej a vplyvnej organizácie.

Keď som začal písať články podložené Bibliou a citátmi zo Svätého Písma poukazujúc na homosexualitu ako hriech, predseda homosexuálnej komunity v Reykjavíku reagoval veľmi ostro so slovami, že na každý článok, ktorý napíšem príde ako odpoveď desať článkov z homosexuálnej komunity. Splniť to pre neho nebol až taký veľký problém, nakoľko je mediálne známou osobou. Preto  bolo veľmi ťažké pre mňa aj iných ľudí protestovať proti rastúcemu vplyvu homosexuálov a ich spoločenským aktivitám.

Ich hlavnou stratégiou bolo prezentovať sa ako menšina, ktorá postupne ovládla médiá, tým, že dosadila svojich ľudí do televíznych staníc a redakcií novín a časopisov. Vytvorili tiež skupiny reprezentantov, ktoré navštevovali triedy na stredných školách a vysvetlovali mladým ľuďom, že byť homosexuálom je normálne, dokonca niečo viac ako byť  ´obyčajným heterosexuálom.´ Neobišli ani  deti  v materských  školách, ktoré sa učia piesne o malých homosexuáloch!

Táto stratégia bola veľmi efektívna. Normálni ľudia si zvykli na homosexuálov. Veľké obrázky  homosexuálov a ich životého  štýlu v novinách, rozhovory v časopisoch, bilbordy na hlavných uliciach. Táto agresívna propaganda vlastne ľudí obťažuje. Menšina, ktorá bojovala za svoje uznanie a toleranciu zo strany väčšiny sa prejavila ako nie veľmi tolerantná voči ostatným členom spoločnosti. V skutočnosti napádajú a vysmievajú sa kresťanom, ktorí chcú žiť podľa Bohom uznaných hodnôt.  Gejovia na Islande sa stali veľmi agresívnymi  voči každému, kto by sa odvážil hovoriť proti ich požiadavkám, súvisiacich hlavne s homosexuálnymi manželstvami a adopciou detí. Homosexuálna komunita tiež vyvíjala tlak na Biblickú spoločnosť, aby zmenila niektoré verše v biblii v ich prospech. V roku 2009 bolo vydané nové vydanie biblie so zmenami, ktoré požadovali homosexuáli!

V roku 2001 som napísal článok, ktorý protestoval proti pochodu homosexuálov v Reykjavíku. Súčasťou procesie bola polonahá lesbická žena na kríži ako symbol utrpenia homosexuálov a lesieb v porovnaní s utrpením  Ježiša Krista na kríži. Môj článok vyvolal na Islande veľký rozruch a spoločnosť gejov ma zažalovala s požiadavkou dvojročného väzenia za môj názor. Redaktor najväčších islandských novín mi povedal, aby som už nikdy nič nepísal do novín. Bol som obžalovaný za ohováranie homosexuálov. Moje obvinenie bolo nakoniec zamietnuté štátnym prokurátorom na základe práva na vyjadrenie vlastného názoru.

Dnes homosexuálne spoločenstvo nalieha na štátnu cirkev, aby povolila manželstvo medzi homosexuálmi. Viac ako polovica kňazov podporuje homosexuálov a dokonca tlačí na biskupa, aby podpísal nový zákon. Bežní ľudia to považujú za normálne a hovoria o ľudských právach pre gejov. Nevidia nič zlé na tom, aby boli gejovia oddávaní v kostoloch. Kňazi sú ochotní zaprieť biblickú pravdu pre tento nový trend v spoločnosti. Tí, ktorí by mali byť duchovnými vodcami spoločnosti sa od Boha odvracajú, aby dali svoje požehnanie niečomu, čo je Bohom zakázané. Niektorí z nich sú sami homosexuálmi  a dnešní mladí kňazi dostali liberálnu výchovu a vyrastali pod vplyvom homosexuálnej propagandy na stredných školách a neskôr na fakulte teológie na univerzite.

Dôvod prečo sa o tom zmieňujem pre slovenské publikum je snaha pomôcť  uvedomiť si stratégiu homosexuálov pri získavaní vlyvu a moci v spoločnosti. Tento proces môže trvať aj desať rokov. Ale raz, keď sa podvolíte ich požiadavkám, nedá sa vrátiť naspäť.

Otázkou je, či budeme schopní vychovávať tento národ, aby žil spôsobom, upriameným na Boha a večné hodnoty, alebo je odsúdený k záhube ako Sodoma Gomora!

Barbara Klasová

Homosexualita v antike

Homosexualita existovala vždy. V minulých storočiach spoločnosť akceptovala, že niektorí ľudia praktizovali sodomiu napriek zákazu zákona a cirkvi. Aktivisti za práva homosexuálov radi poukazujú na situáciu v starom Grécku - vtedy bolo veľa slobodných občanov, ktorí praktizovali sodomiu na mladých otrokoch. Dospelí ľudia, ktorí sa tešili spoločnosti mladých otrokov, boli zosobášenými občanmi.

Láska medzi rovnakými pohlaviami v Grécku býva často citovaná ako príklad tolerancie voči homosexualite. Dôsledná analýza zdrojov však poskytuje iný obraz: Len pederastia (čiže láska starších mužov k chlapcom alebo mladým mužom) bola spoločensky akceptovaná a čiastočne podporovaná. Homosexuálne vzťahy medzi partnermi rovnakého postavenia a veku sa považovali za nežiaduce; boli len tolerované a netrestali sa. Aj vtedy sa za normu vzťahov považovalo manželstvo muža a ženy!

Naproti tomu v antickom Ríme bola pederastia (láska k chlapcom) odsudzovaná a zavrhovaná ako prejav „zmäkčilého gréckeho životného štýlu“; cisár Augustus ju napokon postavil pod trest smrti. To však nezabránilo tomu, že neskorší despotickí vládcovia ako cisár Commodus, nechvalne známy syn Marca Aurelia, mal vo svojej družine stovky chlapcov – prostitútov.

Bežná prax bola takáto: Slobodný rímsky občan si vybral otroka. Väčšinou to boli chlapci, ktorých ich rodičia z nedostatku peňazí predali do otroctva alebo mladí muži vyznačujúci sa krásou, ktorí boli zajatí počas vojnových výprav. Títo chlapci neslúžili svojím pánom len na sexuálne uspokojenie, ale aj ako „múzy“. Boli vyučení rôznym umeniam, ako spevu alebo tancu. V každom prípade však sexuálni otroci nemali žiadnu právnu ochranu a boli plne vystavení ľubovôli svojich majiteľov.

V tejto súvislosti zrejme nie je žiadnou náhodou, že niektorí aktivisti za práva homosexuálov propagujú na celom svete, aby bola znížená veková hranica pre legálny homosexuálny vzťah, niektorí dokonca lobujú za právne prijatie pedofílie. Ich heslom je: „Sex pred ôsmym rokom, alebo je neskoro“. Keď sa nepochopí úzke spojenie medzi homosexualitou a pedofíliou, sú dôvody predpokladať, že obťažovanie detí sa bude ďalej rozširovať s šírením homosexuality. Homosexualita je do veľkej miery súčasne zodpovedná za sexuálne vykorisťovanie krajín ako Thajsko, Haiti, Keňa, atď. 

Rímsky poét Juvenalis a mnohí filozofi z čias cisárov odsúdili rôzne formy homosexuality a kritizovali dvojitú morálku horných vrstiev, ktoré na jednej strane hovorili o morálke, ale na druhej sami praktizovali opak. V 4. storočí získali prevahu kritici a za vlády cisára Justiniána bola v roku 390 n.l. láska medzi rovnakými pohlaviami zakázaná a bola trestaná smrťou.Na záver chcem citovať britského historika Arnolda Toynbeeho: „Najskôr dochádza k úpadku duchovných hodnôt, potom nasleduje úpadok morálnych a rodinných hodnôt a nakoniec dochádza k rozkladu celkovej organizácie spoločnosti.“ Mestá Sodoma a Gomora boli v biblických časoch baštou homosexuality – odtiaľ pochádza aj termín „sodomia“. Údajne boli zničené pri výbuchu sopky. Jednoznačne doložený je zánik Pompejí. Zachované nástenné maľby a správy svedčia, že Pompeje boli doslovným „hriešnym babylónom“, kde sa slúžilo sexuálnym úchylkám – až oheň a popol mesto zničili.