Ďalší nádych a výdych... každým dychom sme bližšie k okamihu nášho prechodu do duchovného sveta... a čas tak rýchlo uteká...

Každý z nás vie vymenovať to podstatné, to, čo jediné sa skutočne ráta, na čom záleží. Ale kto z nás dokáže žiť svoju každodennosť tak, že to podstatné aj podstatným v našom živote zostáva?

Nenavrávame si, že ešte vždy máme čas urovnať spory, začať sa vzdelávať a hľadať pravdu, vzdať sa vecí a návykov, ktoré ničia nie len naše telá, ale i duše? Ešte vždy máme čas začať žiť inak- Lepšie? Pravdivejšie? Úprimnejšie? Ešte vždy máme čas milovať... máme ešte čas?...

Na prelome rokov sme plní odhodlania niečo so svojím životom urobiť. No s pribúdajúcimi dňami ohromná vlna povinností a starostí, kolobeh dní prevalcuje naše odhodlania a všetko zostáva  len v rovine predsavzatí.

Zrodenie je počiatkom našej telesnej smrti a čas medzi zrodením a smrťou nazývame životom. Životom, ktorý bol daný človeku ako dar, čas aby rástol a dospel , ale hlavne aby dospela jeho duša. Aby hľadal Boha celou svojou bytosťou , aby našiel a pochopil zmysel svojho bytia. Keď nadíde chvíľa, že našu telesnosť zanecháme na zemi a zostane len skutočné „JA“, ktoré bude obrazom nášho života, zistíme ako na tom v Pravde sme. – Vo svojej biede budeme len tíško šepkať.....“ Pane nie som hoden.....bol som príliš zbabelý a hlúpy aby som žil. Premárnil som svoj čas určený na to, aby som sa stal skutočným človekom, aby som naplnil svoje poslanie a osud v dejinách spásy tohto sveta.....“

Bože, tichom vyslov slovo, ktoré uzdraví naše duše...ďalší nádych, ďalší výdych a čas sa kráti....

Najmocnejšou zbraňou, ktorou je láska chcem bojovať o svoj skutočný život , o svoju dušu - kým ešte mám čas...