V pondelok 3.januára som sa na pozvanie našich „troch kráľov“ – myslím tým troch najvyšších štátnych predstaviteľov: prezidenta republiky, premiérky a predsedu parlamentu – zúčastnil v historickej budove Národnej rady slávnosti udeľovania vysokých štátnych vyznamenaní prezidentom republiky oceneným významným športovcom a pracovníkom kultúrneho a spoločenského života.

Na recepcii som mal tú česť pozdraviť a zaželať šťastný nový rok bývalým prezidentom: Michalovi Kováčovi s manželkou a Rudolfovi Schusterovi, ako aj iným politikom a predstaviteľom cirkví.

Na slávnosti bolo prítomných okolo dvesto ľudí z vysokých politických kruhov, ako i diplomatického zboru, či spomínaných cirkevných predstaviteľov. Ale čo to má spoločné s dnešným evanjeliom, resp. sviatkom troch kráľov alebo Zjavenia Pána?

Má to samozrejme len obraznú súvislosť. Totiž, my, prítomní predstavitelia z rôznych oblasti spoločenského života ako reprezentanti spoločnosti sme prišli vzdať úctu a spoločenskú poklonu laureátom vysokých štátnych vyznamenaní za ich veľký prínos v prospech našej republiky. A práve takúto úctu a poklonu vzdávali i traja králi, veľkí mudrci svojej doby narodenému Mesiášovi Ježišovi, ktorý prišiel s poslaním spasiť, zachrániť a vykúpiť svet z moci zlého duchovného kniežaťa – satana.

Žiaľ, nie všetci významní predstavitelia politického a spoločenského života boli účastní slávnosti sviatku vzniku Slovenskej republiky, pri ktorej sa udeľovali spomínané vyznamenania. Naša spoločnosť je totiž rozháraná, nejednotná, a ani v tých základných postojoch častokrát nevie nájsť konsenzus, modus vivendi. Podobne tomu bolo i za čias narodenia Ježiša. Nielenže kráľ Herodes sa neprišiel pokloniť novonarodenému kráľovi, ale rafinovane a úkladne chcel mu siahnuť na život. Obávam sa, že aj súčasná celková politika v mnohých prípadoch ohrozuje spoločnosť, a žiaľ, nie je to iba náš slovenský problém, ale i európsky, ba celosvetový. Pán prezident Gašparovič na slávnosti vo svojom príhovore, okrem iného povedal, že stojíme nad priepasťou morálnej skazy. A že je to i v medzinárodnom kontexte, to nám dosvedčujú rôzne depeše, ktoré máme možnosť si prečítať hlavne v správach na internete. 

Pýtame sa ako ďalej? Veď predsa nechceme byť spolupracovníkmi katastrofického scenára, svetovej kataklizmy. Odpoveď je v hľadaní novej vízie, novej duchovnej hviezdy. Kiežby ju naši novodobí mudrci, teológovia, intelektuáli, poctiví politici a ekonómovia zbadali prichádzať, kiežby jej dokázali porozumieť a realizovať jej požiadavky.

Svet sa nachádza v bode obratu. Koniec starého sveta nám veľavravne naznačujú rôzne udalosti a dokonca i prírodné katastrofy. Že je tomu tak, to nám predpovedal i narodený Mesiáš Ježiš pred dvetisíc rokmi. Ale kde niečo končí, tam niečo začína. Tak nejako nám to naznačuje a vyzýva nás k tomu napríklad i populárna pieseň zo súťaže Superstar.[1] Chcem len dodať, že nie sme v tom sami. Boh, Stvoriteľ a náš Otec či Rodič skutočne nikdy nenechal v dejinách človeka napospas osudu, ale prozreteľnostne cez jemu oddaných ľudí, prorokov i na úrovni Mesiáša zjavoval svoje riešenia problémov, aby svet dospel k cieľu, k harmonizovanému životu, k naplneniu Božej vízie a to v perspektíve večnosti.

Je ale na nás, aby sme porozumeli i znameniam dnešnej doby a stali sa mudrcmi, ktorí dokážu slúžiť v prospech spoločnosti, v prospech ľudstva v globálnom rozmere, a nie herodesovsky sa snažiť o likvidáciu Božieho potenciálu.

[1]Georgio Babulic, autor textu i hudby