„Tu už neplatí nič, len prachy sú zbraň..., tak vezmi svoj bič a vyčisti chrám...“

Tieto slová známej piesne mi napadnú vždy, keď sa zamýšľam nad situáciou v našej spoločnosti a vôbec- nad všetkým, čo sa deje vo svete.

S blížiacimi sviatkami Veľkej noci moja duša stále častejšie volá o návrat „ Muža z kríža“ na túto zem.

Na toľké ľudské nešťastie, duchovnú biedu, ľahostajnosť a bolesť, nevidím iný liek ako Tvoju Lásku, Pane a súcit milosrdenstva. O pár dní budeme opäť prežívať tajomstvo utrpenia, smrti a zrodu nového Života. Po Tvojom vzkriesení budeme prosiť o znovuzrodenie našich duší....Krv nevinného Božieho Syna otvorila brány do večnosti pre stratené ľudské duše...- Spravodlivosť v okovách a zločin na tróne- toľkokrát opakovaná história v dejinách ľudstva. Je to však aj tragickým šťastím tohto sveta, ktorý by už dávno zahynul bez krvi spravodlivých...

Je pravda, že  mnohé zo svojej bolesti sme si vybrali my sami- no s krížom je to ľahšie...

Pochopenie jeho tajomstva však nie vždy je v našich silách a schopnostiach. Bolesti a utrpeniu sa človek prirodzene bráni, no vyhnúť sa im nedá. Kríž nám má pripomenúť cestu, ktorou je potrebné ísť, aby sme dosiahli cieľ, bolesť mení naše srdcia a učí nás rozoznať podstatné a večné veci od pominuteľných márností tohto života.

„ Vaša bolesť je praskanie škrupiny, ktorá zahaľuje vaše poznanie. Tak ako kôstka plodu musí prasknúť, aby jeho srdce uvidelo slnko, tak vy musíte poznať bolesť.“ Ch. Ďžibrán

 Veľkonočné sviatky slávime na jar, keď sa príroda prebúdza a víta nový život. Kiež by sa zrodil nový Život  i v našich dušiach a my sme už viac nestrácali seba samých v starostiach  a bolestiach všedných dní , ale s vďakou dokázali prijať oporu a istotu života, ktorú  má človek v tajomstve Kristovho kríža.