Ročník 2011

Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 20. október 2011 Napísal: Dominik
Dátum uverejnenia Prečítané: 3546x
Vytlačiť

dominikPorozumenie vyjadrení, názorov je vždy podmienené viacerými faktormi. Preto sa ľahko môže stať, že aj zdanlivo jasné vyjadrenia môžu byť nesprávne porozumené a aj zdrojom  ďalších nedorozumení. Na toto nebezpečenstvo možného neporozumenia nemalou mierou vplýva časový odstup medzi vznikom formulácie vyjadrenia, čí názoru a snahou ho porozumieť. Na tento časový faktor  je dobré myslieť aj pri našej snahe porozumieť Kristove slová, aj vtedy, ba myslím si, že práve vtedy, keď na prvý pohľad nám znejú celkom  jasne a zrozumiteľne.

Milí priatelia, dnes sme pri bohoslužbe slova počúvali  text z Matúšovho evanjelia ( 22, 15 – 21), text, ktorý ste už iste viac krát počuli a to i mimo kostola: „Dajte teda cisárovi, čo patrí cisárovi a Bohu, čo patrí Bohu“. Tejto Ježišovej odpovedi predchádzala jemu adresovaná otázka od jednej z najvplyvnejšej a najváženejšej skupiny vtedajšej židovskej spoločnosti - od farizejov : " Slobodno platiť daň cisárovi, či nie?"

V čom bol vlastne problém? Veď každý slušný človek vie čo sa patrí, vie, že dane to sú prostriedky na realizáciu našich spoločných potrebných hodnôt a cieľov a že cez ne sa nám zasa vrátia! Ale Židia v Ježišovej dobe to zasa také jednoduché  s daňami ako my nemali. Ich daňové ťažkosti súviseli s ich politickou situáciou. Boli súčasťou Rímskeho Impéria, ako podrobená provincia. Podľa rímskeho práva územie podrobenej krajiny patrilo cisárovi a ten ju prenajímal jej pôvodným majiteľom. Tí mohli i naďalej na nej pracovať, žiť z nej, ale za túto možnosť pracovať na svojom, museli platiť.

Pre zjednodušenie platby Rimania v podrobených provinciách zaviedli daň z hlavy. A tak aj Židia svojimi daňami odvádzajúcimi Rimanom, pomáhali upevňovať ich moc nad sebou. Preto reč, verejná diskusia  na túto tému bola veľmi háklivá. A to dobre vedeli aj farizeji, ktorí sa snažili Ježišovi vnútiť diskusiu na túto tému. Už na začiatku tejto perikopy je naznačené, že im nešlo  o vyriešenie tohto pre nich naozaj vážneho problému. Prišli k nemu, aby ho podchytili v reči. To znamená, aby jeho vlastné slovo mohli použiť proti nemu, pretože rozhodnutie zbaviť sa ho už padlo.
Bola to dobre vymyslená pasca. Predpokladali, ak povie, že treba platiť túto potupnú daň, tak stratí kredit u pospolitého ľudu, ktorý ich už veľmi znepokojoval. Ak povie, že nie, že netreba platiť daň Rimanom, a to dokonca ešte aj verejne, to už sa zasa o neho postarajú Rimania.
Nech už teda odpovie akokoľvek, čí už povie áno, čí nie, obe možné odpovede zapadnú do ich plánov. A Kristova odpoveď zaznieva ako prekvapenie. Hovoril síce k veci, ale nedal im odpoveď na ich otázku. Veď kto vtedy s určitosťou vedel rozlíšiť, čo je naozaj cisárovo a čo nie, a čo je Božie a čo nie je? A myslím, že ani do dnes sme na túto otázku nenašli uspokojivú odpoveď. Veď ani Kristus nám ju v tomto zmysle nedáva. Myslím, že ani nie je potrebné takto sa pýtať a hľadať odpoveď. Skôr je dôležité premýšľať, inšpirovaný aj Kristovým duchom, ako spolu tieto dve skutočnosti  nášho života spolu súvisia. Premýšľať, v akom vzájomnom vzťahu je to, čo aj my dnes prežívame ako cisárovo, ako profánnu skutočnosť s tým, čo prežívame ako Božie, ako sväté. Premýšľať, ako to navzájom súvisí, premýšľať, ako sa obe, takto nami prežívané, nezriedka nesprávne videné, navzájom ovplyvňujú, ako sa práve pre nás, pre naše osobné i spoločné dobro môžu navzájom obohacovať. Aj malý úspech pri tejto snahe o jednotu profánneho  a svätého v nás môže prispieť k vnútornému pokoju, vyrovnanosti i zdrojom životného optimizmu. Nebojme sa uveriť, že to, čo je dobré vo svete, by nemohlo patriť aj Bohu a pre našu účasť na ňom spolu s ním aj my. Ten, kto sa pýta Ježiša, riskuje, že sa dozvie viac ako chcel, a že aj ho to dokonca môže mrzieť.

Ostatná aktualizácia: nedeľa, 08. apríl 2012, 06:49

Pridať komentár

You are here:   HomeStaršie ročníkyRočník 2011Slobodno platiť daň cisárovi, či nie?