Ľudské telo je vo svojej podstate veľmi zložitý organizmus. Na tomto tvrdení by sme sa asi všetci zhodli. Je schopné neuveriteľných výkonov a funkcií, ako každý živý organizmus však potrebuje pravidelný prísun najrôznejších zložiek, z ktorých potom funguje. Potrebujeme kyslík, vodu a v neposlednom rade stravu bohatú na najrôznejšie druhy pre život tela potrebných látok. Nikoho ani nenapadne podceňovať prísun týchto, pre telo tak prepotrebných zložiek. Napríklad taký kyslík, jeho absencia je pre telo zničujúca už po pár minútach. Naučili sme sa, čo je dôležité a robíme všetko pre to aby telo dostalo čo potrebuje.  Ale čo naša duša, priatelia? Čo naša duša, kto pozná čo je dôležité pre ľudskú dušu? Je pre ňu niečo tak dôležité, ako pre telo kyslík, že bez toho nedokáže prežiť? Ak nič nenájdeme, čo to snáď znamená, že hovoríme iba o nejakom stave vedomia, opäť naviazanom na naše telo?

Niečo, čo prestáva fungovať, ak prestane fungovať naše telo? Nie, tak to nie je. Ak nič nenájdeme, je to len preto, že málo poznáme seba samých. Boh stvoril človeka k večnému životu, preto je duša človeka nesmrteľná, preto sa nám tak ťažko vníma keď naša duša chradne. Lebo neexistuje výpoveď žiadneho človeka, ktorý by o svoju dušu prišiel. Niekde hlboko vo svojom vnútri podvedome cítime semeno nesmrtelnosti, ktoré do nás Boh vložil. A to je problém človeka, nemá strach o život svojej duše, preto nemáme starosť o jej potreby. Aj keď je spojená s tým čo všetci najviac hľadáme, je spojená s našim šťastím. Pocit šťastia nie je stav nášho tela, ale našej duše. Ale byť štastný, to len chceme, to nás netlačí. Keď nie sme šťastní na to sa predsa nezomiera. A koľko receptov je na to nemyslieť v akom stave je naša duša, v akej forme? Čo by sme videli, keby sme sa pozreli do zrkadla, v ktorom by sme mohli vidieť našu dušu? Zdravé, silné telo rozvinuté do dokonalosti? Alebo by sme videli len nohy trčiace spod periny, na posteli, kde by bola pripnutá tabuľka: „Trvale komatický pacient“.

To bude asi pravda o ľudskej duši. Nemôžeme ju zabiť, lebo tak ju Boh stvoril, ako nesmrteľnú. Povedané rečou tela, ktorej rozumieme lepšie, však môžeme z nej urobiť invalida.
Pritom Boh nás stvoril k tak neuveriteľným veciam. Stvoril našu dušu tak dokonalú. Hladinu našej radosti a šťastia nastavil tak jemne, že keď sme na to správne pripravený radosť nám pôsobí aj lúčny kvietok, či spev vtákov. A rozvíja sa až do nekonečných rozmerov a ako vrchol toho všetkého nám dal lásku, dal našej duši schopnosť milovať iného človeka a milovať jeho nášho Otca.
Človek však mnoho, mnoho rokov, nechápal k čomu bol stvorený, preto Boh v plnosti času sám k nám zostúpil, aby nám odkryl v čom tkvie tajomstvo štastia pre človeka. Ježiš Kristup prišiel, aby nám pomohol nájsť pokoj našich duší. Myslíte snáď, že ľudia čo sedávali okolo Ježiša, Peter alebo Ján, či Magdaléna alebo Mária, túžili po niečom inom, ako túžime my? Ak hovoríme o ľudskom šťastí, tak určite nie. Boh stvoril človek na svoj obraz, ako dokonalé stvorenie, už na svojom počiatku. Ak by sme to tak mohli povedať, Boh za tie roky nezmenil nič na podobe človeka, ktorému dáva denne život. Áno je tu určitý, vývoj, požehnaný vývoj dejinami spási, ale ten dotvárame mi všetci ľudia spoločne. Ale ak by ktorého koľvek z nás ako batoľa narodené v tomto čase preniesli do dôb Ježišovej Galilei, myslím, že by sme vôbec nič nezbadali. Iste, pravdepodobne by sme v tejto teórii našli nejedno úskalie. Ja som však chcel zdôrazniť iný aspekt, o ktorom som presvedčený. A to ten, že ľudské šťastie má aj napriek tísicročiam rovnakú podobu. Som presvedční, že Magdaléna by popísala svoju predstavu šťastia veľmi podobne ako ktorákoľvek z vás, súčastných žien. Napríklad Láska a pokoj. Tieto hodnoty sú už vo svojej podstate dokonalé, preto určite aj naprieč tisícročiami nepodliehajú žiadnej zmene.
A čo je dôležité pre nás? Pre nás je dôležité to, že teda aj Ježišova slová sú presne tým správnym návodom pre naše šťastie. Preto sa stále zdôrazňuje, že všetky Ježišove slová, ktoré si čítame z Biblie máme  vnímať ako aktuálne slovo, ktoré je adresované priamo nám, do tohoto času.
Ak chcete byť šťastnými dedičmi večného života a Nebeského kráľovstva, poďte bližšie a počúvajte, čo si rozprávame o vôli nášho Nebeského Otca. Poďte, počúvajte a plnte jeho vôľu a vaša duša nájde krídla svojej nesmrteľnosti, ktoré dostala.
„Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo.“, hovorí nám Ježiš. Všemocný rozum, otrok nášho tela, ponúka nám vždy odpoveď na všetko, čo sa deje v našom živote. Nie vždy je to však odpoveďou Božou. „Pán dal, Pán vzal; stalo sa, ako sa Pánovi páčilo. Keď sme prijali dobré z Božej ruky, prečo by sme nemali prijať zlé?“ Toto je cesta cez pokoru nad Božími úmyslami a viera v Božie riadnie nášho života.
Život však prináša aj bolesť a trápenie. Ak aj dokážeme vydržať svoje trápenie, ako ťažko sa nám pozerá na trápenie iného človeka, našich najbližších milovaných ľudí. Boh nám hovorí, ak to tak cítite tak plačte. Veď aj slzy nám dal Boh.  Keď príde čas, on osuší naš slzy a ocení našu starosť o blížneho človeka, preto nám odkazuje: „Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení.“
Tretí verš hovorí: „Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme.“ Tieto slová o tichosti chápte ako výzvu na miernosť svojho myslenia a konania. V žalme 37 sa píše: „Prestaň sa hnevať a zanechaj zlosť, nerozčuľuj sa, to vedie len k zlému“. Spomeňme si na to vždy, keď chceme napomenúť svojho partnera v láske. Nehovorme si v takej chvíli, že ustupujeme krivde alebo zlu, povedzme si, že napomáhame láske.
Že šírime pokoj v našich rodinách a vo svojom okolí. Pretože „Blahoslavení sú tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi.“. To preto, že náš Boh je Bohom pokoja a sám Kristus, ktorý je Božím synom, je evanielistami označovaný ako tvorca pokoja. Buďte zmierujúcimi sudcami vo vašom okolí. Nech vašimi ústami a vašimi skutkami, prinášate všade Boží pokoj. Mlčte o svojich argumentoch, keď je najdôležitejšie aby zvíťazila láska, ale kričte keď má trpieť spravodlivosť, najmä keď sa pácha nepravidlivosť na slabších. Nech vaše svedomie už nikdy netrápi dodatočná výčitka: „Možno som mohol niečo urobiť.“. Povedzte si v duch heslo „V mene Božom“ a konajte v duchu Pánovho vyznania: „Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení.“
Utíšenie svojho hladu a smädu nájdete v Božom evanjeliu a ak by ste aj tak mali pocit, že vaša duša chradne, spomente si, že niekomu inému možno chradne jeho telo. Preto neustále hľadajte milosť v možnosti hmotne poslúžiť našim bratom alebo sestrám. Tým, že pomôžete ich telu, si vy osviežite svoju dušu. Buďte milosrdní a dosiahnete milosrdenstvo.
Drahé sestry a bratia.
Ľudia, ktorí vo svojom živote zodpovedne dbali na stav svojej duše a hľadali svoj pokoj. Našli ho v Bohu. Nazývame ich svätcami a dnes si ich obzvlášť pripomíname. Sú to ľudia Blahoslavení a čistého srdca, sú to tí, ktorí vďaka svojej viere uvideli Boha.

Autor:

Pasáže v mojom príhovore sa môžu v rôzne veľlkej miere zhodovať s prácami iných autorov. Začal som vpisovať zdroje až od istého času, pretože materiál pôvodne slúžili len na homiletické účely mojej farnosti. Ďakujem za porozumenie.