Aj v Ježišovej dobe boli v Palestíne bohatí obchodníci i vlastníci veľkých majetkov, ktorí často kvôli svojmu majetku, sa museli zdržovať mimo domova. A aby ten majetok, ktorý zostal doma, neležal len tak ladom – skladom, bez úžitku, potrebovali schopných manažérov. Túto známu skutočnosť využíva Ježiš na priblíženie jeho predstáv o Božom kráľovstve, o tom, ako sa ono rodí, o tom, že sa nerodí len tak, samo zo seba, o tom ako je to dielo rovnako Božie i ľudské.
To, čo bohatý človek, zamestnávateľ, zveril svojim zamestnancom, veru nebolo málo. Jeden talent mal hodnotu 6 000 denárov. Jeden denár bola denná mzda. Teda jeden talent sa rovnal približne 180 000 Eur. Potom desať talentov 1 800 000 Eur.
Toto veľké číslo je zdôraznenie veľkej dôvery, ale i riziká, s ktorými Boh vstupuje do vzťahu s človekom, pre naše dobro, nie svoje.
Ak Ježiš v tomto podobenstve nám v postave pána, ktorý rozdeľuje a očakáva približuje Boha, tak nám približuje svoju predstavu vzťahu Boha, človeka a sveta. V tomto vzťahu, podľa podobenstva, na človeku je najväčšia zodpovednosť za seba , za svet, i za svoj vzťah k Bohu i k svetu. Nie Boh to urobí, čo potrebujeme, ale je to na nás. Boh dáva možnosť a človek má tvoriť. Človek dostáva viac, ako si myslí. Koľko dostáva, to zbadá, až keď bude tvoriť. A keď nebude, tak príde aj o to, čo dostal, aby mohol tvoriť a spoznať, čo mohol vytvoriť. A tak sa stávalo v Ježišovej dobe, a rovnako aj dnes v našej, že pre nedostatok poznania, odvahy a usilovnosti, sami bránime tvorbe hodnôt, ktoré potrebujeme k životu.
Pán odcestoval! Je to teda na nás! Špeciálne úkony zbožnosti veľa nepomôžu. Urobme všetko, na čo máme, aby nám nezostala len tma a škrípanie zubami a ešte dokonca aj bez plaču.