Vianoce sú sviatky, ktoré nám všetkým najviac zo všetkých sviatkov prirástli k srdcu.
Až tak veľmi, že ani sa ich nepokúšame ignorovať, alebo si ich len tak jednoducho nevšimnúť.
Sú to naozaj mocné sviatky. Svojim obsahom tak mocné, že ešte aj tí, pre ktorých nie je zaujímavý ich pôvodný obsah, sa ich sláveniu nevyhýbajú. Ale čo je tým pôvodným obsahom Vianoc, ktoré sa s dvetisíc ročnou tradíciou dostali až k nám a dnes a tu?
Ono to všetko začalo celkom nenápadne. Dokonca aj v takmer zabudnutej rímskej provincii.
Ďaleko od hluku sveta, v tichu noci, sa narodil Ježiš !
Očami vtedajšieho sveta sa narodil, ako nový poddaný rímskeho cisára, práve v tej dobe keď cisár potreboval vedieť koľko to vlastne má daňových poplatníkov.
Ale meno Ježiš z Nazareta, syn Márie a Jozefa na daňovej listine veľa neznamenalo.
Ani prísne rímske daňové úrady nežiadali veľa od rodiny, ktorá žije z ruky do úst. A predsa tento tak málo znamenajúci podľa noriem vtedajšieho sveta, predsa v našich ľudských dejinách znamenal tak nepredstaviteľne veľa.
Už tí prví, jeho súčasníci, ktorí ho neskôr predsa len porozumeli, porozumeli, vyjadrili svoje vlastné porozumenie jeho významu pre nich samých.
Porozumeli ho
• ako svetlo v noci,
• ako cesta pre blúdiaceho,
• ako prichádzajúca záchrana pre takmer už stratených.
Dnešný sviatok - je pripomienkou Kristovho narodenia, toho historického, toho tam vtedy v Betleheme.
Je potrebné aj takto celkom jednoducho sa vrátiť späť, do Betlehema. I keď je to treba, predsa len pri tejto spomienke zostať, to by ešte nebolo všetko, čo patrí k našej oslave i k podstate k dnešnému sviatku.
Ježišovo historické narodenie prežívala i odovzdávala kresťanská tradícia aj ako jeden veľký predpoklad. Ako veľký predpoklad MOŽNOSTI Jeho narodenia v ľudských srdciach.
A cez jeho narodenie v našich srdciach - ide aj o Jeho narodenie
• v našich rodinách
• v našich medziľudských vzťahoch.
• V našej občianskej spoločnosti
• V našej kultúre, v našom duchovnom i materiálnom svete.
To, že Vianoce, ako sviatky Kristovho narodenia slávia kresťania už takmer 2000 rokov, svedčí o tom,
že tajomstvo Betlehemskej noci sa opakovalo už nespočetne veľa krát.
Svedčí o tom, že to, prečo Ježiš prichádza na tento náš svet, že to ešte v srdciach ľudí žije.
O tom, že Ježiš sa v Betleheme, ani pre nás nenarodil zbytočne svedčí i to, že sme sa tu predsa len aj dnes dokázali stretnúť.
Je toto naše dnešné sviatočné stretnutie pri oslave Jeho narodenia príležitosťou posilniť si svoj vzťah k nemu a k všetkému tomu, čo nám Jeho narodenie následne prináša :
? veď aj nám všetkým sa neraz nedostáva síl kráčať cestou života,
? veď aj nám nie raz chýba potrebné svetlo života pre správne rozhodnutie, vtedy keď sa cítime ako vo tme.
? veď aj nám nie raz chýba odvaha mať rád, aj keď tí druhí sú k nám zlí.
Dnes môžeme pocítiť , ľahšie ako inokedy cez rok, že základ našej existencie je duchovnej povahy. A Vianoce, to je i príležitosť posilniť si odvahu na tomto duchovnom základe, ktorým je pre nás Ježiš Kristus - stavať si svoj život.
Aj vďaka vernosti Posolstvu Betlehemskej noci našich rodičov i tých všetkých, ktorí nás vychovávali, i vďaka nim môžeme tu, v tomto chráme, i vo svojich domovoch prežívať čaro Vianoc.
Dnes si tu dnes skúsme uvedomiť aj svoju vlastnú zodpovednosť za Vianoce a za ich obsah.
Podarí sa aj nám ich odovzdať ďalej budúcim generáciám? To iste dnes nevieme , čí sa nám to podarí, ale ako by sa to aj nám mohlo podariť, ak by sme naozaj chceli - to už vieme lepšie.
Stačí sa len dennodenne s maximálnou úprimnosťou pokúšať o život podľa toho, čo sme doteraz z posolstva Vianoc porozumeli a už aj prijali. A potom Vianoce budú aj v nás a cez nás žiť ďalej, tak isto, ako cez svedectvo kresťanského života našich rodičov sú a žijú v nás.
Dovtedy budú Vianoce, dokedy aj my mocou Kristovho narodenia a jeho života sa budeme vedieť stávať darom pre iných ľudí, darom pre tento svet.
Keď aj skrze nás budeš svet okolo nás aspoň trocha krajší, tak nielen o Vianoce, ale ani o seba sa nebudeme musieť báť.
Amen
A teraz na záver sa mi žiada spoločne si zaželať odvahy vo svojom živote spájať v jedno to, čo dostávame od Boha ako duchovný dar s tým, - najkrajším čo je v nás.
Veď Boh dáva svoje dary ľuďom dobrej vôle.