Nádej je nevyhnutnou podmienkou pre zdravý ľudský život. Veď predsa, vedel by niekto z nás žiť bez toho, aby neočakával, že to, čo ho aktuálne trápi a niekedy neznesiteľne bolí, sa raz skončí a to čo sa v našom živote pokazilo a vážne ohrozuje našu budúcnosť, sa raz obráti na dobré? Ak by sme v živote neočakávali nič dobré, náš život by jednoducho stratil zmysel a stal by sa len bezbrehým utrpením. Ale ako sa má správne to dobré v našom živote očakávať? Stačí len pasívne založiť ruky a čakať na zázrak?

Pred dve tisícmi rokmi ľudia na blízkom východe stáročia čakali na Božieho proroka a keď v osobe Jána Krstiteľa konečne prišiel, so širokého okolia sa za ním vo veľkých zástupoch schádzali. Len pri tom svojom nadšení akosi pozabudli ho pozornejšie počúvať. On síce hovoril, že Božie kráľovstvo prišlo, avšak aby sa stalo v ich životoch aj realitou, je potrebné robiť pokánie. A tak bol Ján nakoniec zabitý a pre mnohých sa nádej zmenila na sklamanie , pretože v ich životoch sa pre ich nečinnosť nič nezmenilo.

Aj my sme nositelia nádeje, vieme však správne to dobré očakávať? Boh nám vo svojom Synovi dal seba a svoje absolútne slovo, viac nám už dať nevie. Na rade sme my. Božie kráľovstvo už klope na naše srdcia, musíme však vyhrnúť rukávy a práve dnes začať pracovať na sebe. A potom si môžeme byť istý, že to, čo je prisľúbené, sa priamo v našich životoch aj stane skutočnosťou.