Staršie ročníky

Poznáte ten pokoj, keď vás ráno budia lúče slnka, spev vtákov, jemný vánok a vôňa domova? Takéto rána sú akoby prebudením do nového života, kedy človek má pocit, že dokáže všetko, čo si zaumieni. Že ste tento pocit už dlho nemali? Všetko vôkol nás sa rozplýva v kriku budíka, áut štartujúcich a ponáhľajúcich sa do práce, či vnútorný pokoj vám narúša denná dávka „noviniek" zo sveta? Nenechajme si narušiť kľud našej duše, viem, že ťažko je sa vyhnúť húkajúcim alarmom, ktoré nám stále hlasnejšie a hlasnejšie oznamujú, že sa rútime do horších časov. Nie sú peniaze, zdravotná starostlivosť kolabuje, stres z atmosféry na pracovisku a ľudia, ktorí sa o nás starajú, riadia náš štát a spoliehame sa na nich, sami priznávajú, že sú v koncoch. Všetko toto a k tomu náš vlastný pocit, ktorý nadobúdame z týchto vonkajších podnetov, že sme zlí, nezodpovední, že len našou vinou sme na tom stále horšie. A vy sa potom naozaj cítite horšie. Presne v tomto momente zastavte, vypnite vonkajší znepokojivý šum médií, áno, buďme zodpovední, ale nie v strachu, nebojujme, nešírme nenávisť, strach, vyhrážky či dokonca násilie. Nie, zlom sa zlo nikdy nevyrieši.

Okrem hlavného poslania a povolania byť lektorkou pre duchovnú oblasť, popri tom aj učím. Zámerne píšem „popri tom," nakoľko sa v tomto momente asi rozchádzam s pohľadom väčšiny učiteľov. Vždy a to už pri nástupe do zamestnania v školstve, som bola presvedčená o tom, že vzdelanie by nemala byť priorita. Znie to zvláštne?
Nikoho nechcem týmto poburovať, avšak neviem si pomôcť s týmto mojim vnútorným pocitom. Výchovno-vzdelávací proces na škole je mojou oficiálnou náplňou a plne sa s tým stotožňujem. Na prvom mieste výchova a prostredníctvom nej aj vzdelávanie. Áno, v tomto poradí to cítim, že Boh by si želal rozvíjať intelekt, ktorý je tiež Jeho darom. Mať vedomosti a výchovu len ako doplnok, to vedie k vojnám, nerovnosti, povyšovaniu sa. No byť vychovaný a popri tom sa vzdelávať, to je kľúčom k úspechu a rozvoju osobnosti.