Free guy. Už vie, čo budú deti pozerať na letných aktivitách v čase určenom na oddych. Videli ste niekedy tento film? Nie, nejdem naň robiť recenziu ani mu tu maľovať reklamu. Než som sa v ňom našla a za asistencie svojho syna pochopila, o čo ide, prešla takmer polovica času. Na tom ale nezáleží, pretože ma aj tak ohromne oslovil.
Fakt hlavná myšlienka, ktorá ma zaujala, stála za to a rada by som sa podelila s vami o jej hĺbku. Vo filme sa prelínajú akoby dve dejové línie. Tá pre mňa podstatnejšia sa odohrávala v počítačovej hre. Ľudia v nej zabíjali, kradli a lúpili. Postavy „na pozadí" toto všetko len trpeli. Nijako sa nevzpierali. Každé ráno vstali, najedli sa, šli do práce, zomreli. Ďalší deň zas to isté. Jeden chlapík mal už pre istotu na stálo zodvihnuté ruky na znamenie, že sa pri prepade vzdáva. V tom však Chlapík zmení svoje myslenie. Začne túžiť po inom živote. Získa okuliare a vidí iný svet, ako ten, čo videl bežne svojim zrakom. A nakoniec inšpiruje aj svoje okolie k tomu, aby sa vzopreli a napriek obrovskému riziku nenávratnej straty vlastného života sa rozhodnú zmeniť svoj svet. Postavili sa násiliu a zlu, ktoré v ich svete vládlo.
A záver? Na záver dvaja priatelia kráčajú po ulici v novom svete a druhý sa pýta prvého: „Čo budeme robiť? Nie je tu banka, kde sme pracovali." V tom prvý bezprostredne odpovie – a to musím napísať v češtine, aby som zachovala ten správny ráz pre mňa originálu: "Co se nám zlíbí."

Pre mňa je to naozaj fascinujúca myšlienka. Túto myšlienku vyslovil otec Augustín v našich rozhovoroch nespočetne krát a tu mi zaznela opäť. Dovoľte mi ju rozvinúť.
Aj my žijeme v určitej počítačovej hre. Vôkol nás je cítiť zápach násilia, zloby, egoizmu, nenávisti, hnevu, závisti či zla. Zhrňme si to – jednoducho Zlo. A my v ňom žijeme. A my sa s ním vedome či nevedome stotožňujeme. Prijímame Zlo a žijeme ho.
Ale čo tak sa vzoprieť? Dokázala to počítačová postavička. Dokážeme to aj my. Ty aj ja. Dobro – Boh je v srdci každého z nás. Chlapík vo filme sa v určitom momente rozhodol, že on nebude konať neprávosť. On nebude druhým ubližovať, ale svoj hlas dal dobru a spravodlivosti. To predsa môžeme aj my. Keď sa rozhodneme, začneme zbierať body pre Nebo.
A potom, hoci môže byť náš život zložitý a náročný, príde okamih, kedy začneme vidieť, ako sa svet vôkol nás rúca. Myslím tým ten negatívny svet sebectva. A ak vytrváme ten čas, uvidíme, ako sa rodí ten svet Lásky a Dobra.
A nesmierne sa teším na to, ako sa opýtame jeden druhého, keď už nebudeme musieť robiť to, k čomu nás nútil starý svet: „A čo budeme robiť teraz?" Verím, že odpoveď môjho otca a Chlapíka z filmu veselo zaznie: „Co se nám zlíbí." A my sa budeme v novom Božom svete tešiť z toho, čo nás napĺňa; budeme sa realizovať tak, aby sme zažívali radosť z vykonanej práce a boli svetu na osoh.