„Podľa môjho názoru..." Vždy sa pozeráme na svet tak, ako si myslíme, že je to najlepšie, najsprávnejší názor na svete. Je to zakorenená túžba v nás vidieť veci tak, aby boli naozaj dobré? Či je to náš egoizmus, ktorý sa prediera na povrch, pretože - Ja viem, čo je správne?

Všetky oči sa už mesiac upierajú na Ukrajinu. Deň pred začatím vojny som čítala nadpis článku „Ukrajinci povolávajú záložníkov vo veku 18 - 60 rokov" a bolo mi ťažko. Ťažko mi bolo už vtedy, keď sa začalo hovoriť o vojne ešte hypoteticky v slovenských a svetových médiách. Celé zle. Ako môžeme plánovať vojnu? Ako o nej hovoriť, že príde? Myšlienka prechádza v slovo, slovo v skutok... Náš svet je svetom uskutočnených myšlienok... Nemysleli sme na mier. Mysleli sme na vojnu a vojna prišla. Myslíme na choroby a tie sú tu. Či naopak myslíme v centre s Bohom a medzi nami je Božia láska? Nie, vojna sa nezačala na ruskej strane, na strane NATO či európskych krajín. Ten prvý počiatok vojny je v nás. Toto všetko, čo sa vôkol nás deje, je len naším vlastným zrkadlom. Zrkadlom môjho/tvojho strachu, mojej/tvojej biedy, mojej/tvojej nenávisti a súdenia druhých... kým sa táto negatívna energia nespojí v spoločnosti, národoch a vo svete. Alebo rozmnožujeme vo svojom srdci pokoj a lásku, ktorá sa vôkol nás v druhých ľuďoch násobí?

Môžem sa obhajovať, že ja nie. Ja nesúhlasím s tým negatívnym, čo sa deje vo svete. Ja viem... podľa môjho názoru za to môže...

Ale úprimne – kto z nás je bez viny? Každý, kto nevedie život 100% v súlade s Božou vôľou je vinný. Božia vôľa – aký strašne teoretický a náboženský pojem. Nie. Je to pojem zahrňujúci pravú a čistú Lásku, Pokoj, Mier, Šťastie, Radosť, Harmóniu...

Otvorme si svoje srdcia a spytujme úprimne svedomie. Akí v skutočnosti sme? Aký som ja? Jeden k jednému, spravodlivý k spravodlivému, čestný k čestnému a svet bude dobrý. Jednoduchá matematika. Tak kde som v tomto svete vnútorne ja? Som ten/tá v pravom zmysle dobrý/dobrá a dokonalý/dokonalá, svätý/svätá, že kvôli mne nikto netrpí, že nikomu neubližujem ani v myšlienkach a milujem celý svet Božou láskou?

Abrahám sa rozprával s Bohom predtým, ako Jeho poslovia odišli do Sodomy a Gomory, aby boli tieto mestá pre viny svojich obyvateľov potrestané. No Abrahám sa bál o svojich drahých, ktorí tam žili a pýta sa, či Boh zničí mestá kvôli päťdesiatim spravodlivých. Boží hlas znie: Nie, nezničím. A tak tento počet klesal až na desať. Ani kvôli desiatim spravodlivým mestá nezničím. Našli sa? Ak by tam boli, koniec príbehu by bol iný. Ako znie dnešný príbeh? Pýtame sa: Ochrániš národy kvôli tisícke spravodlivých? Odpoveď znie: určite Áno. A čo kvôli stovke...? Budeme aj my klesať s počtom tých, ktorí stoja na Božej strane nesebeckého Dobra? Kde som sa teda zaradil ja, keď sú vo svete očividne nepokoje? Pomáham svetu Lásky, či mám o svete Dobra svoju vlastnú predstavu a tú si plním?

Modlime sa za mier a pokoj vo svete. Za mier a pokoj v každej rodine. V každom človeku. Aj vo svojom vnútri.

Nie však ako si to všetko predstavujeme my. Ale nech sa stane Božia vôľa.

Samozrejme Boh nechce vojny. Nechce utrpenie, bolesť a slzy. To chce Satan. Jemu vyhovuje všetko, čo nás ničí, čo ničí Boží svet lásky a pokoja. Je na nás, či mu to dovolíme. Či mu vo svojom živote, myšlienkach a skutkoch vytvoríme priestor, kde bude môcť nenávidieť a osočovať. Je na nás, na ktorú stranu sa postavíme – Božiu či Satanovu.

Nevnucujme ale Bohu svoje „dobré" predstavy o svete. Nakoniec On nám vysníval oveľa krajší život, ako si vieme predstaviť. Nechajme to naňho, nech nás vedie. My Ho hlavne pozorne počúvajme a nasledujme, aby sme sa v tejto rozhodujúcej dobe nepošmykli a nezaujali miesto ako satanovi vojaci v armáde odsudzovania, posudzovania, zloby, hnevu, zla...

Modlime sa za mier a pokoj vo svete, ako si ho Boh predstavuje a ktorý pre nás vysníval na počiatku dejín!