Vzduch vonia prebúdzajúcim sa životom. Na stromoch i na zemi nesmelo kvitnú prvé kvietky. S vychádzajúcim slnkom počuť čarovný spev vtáčikov. Prichádza jar. Prichádza nový život.

Staré sa skončilo? Odumrelo? Áno, dá sa to tak povedať. Zima prikryla svojou perinou staré, odumreté, aby mohlo prísť nové, svieže a nádejné.

Ako je to v našich životoch? V mojom? V tvojom?

Pri pohľade na spoločnosť vidíme zväčša len biedu, žiaľ, nepokoje až vojny, lakomstvo, klamstvo a všetky možné neduhy. Je to ale niečo, čo už odumiera. Pri svojom stíšení dúfam, že všetko toto zlo odumiera i vo mne. I v mojom okolí. A naozaj v celom svete. A s otvorenými očami túžim snívať o všetkom novom, krásnom, spravodlivom. Po Božom kráľovstve prinášajúcom šťastie Nebeskému Rodičovi, ľuďom i mne.

No priznám sa sama za seba - nie je to jednoduché. Keď som čakala na narodenie našich detí, snívala som o nich. O ich modrých očkách, bezzubom úsmeve, o tom, ako budú rásť a povedia mi Mama, akí z nich vyrastú čestní a dobrí ľudia, ktorých život bude Bohu na slávu, im na spásu, nám rodičom radosť a svetu na osoh – ako sa modlí pri krste...

Nie, nevedela som, čo nás čaká a neviem to ani dnes, ale napriek vonkajšej neistote verím v krásnu budúcnosť budúcich generácií.

Tak v čom je to iné, keď ide o vzťah mňa a tohto sveta?

Keď mali byť zničené mestá Sodoma a Gomora, Lót so svojou ženou a dcérami z nich mali možnosť odísť. No nemali sa obzerať... Neodohráva sa dnes podobná situácia vo svete, v našom okolí? Nemyslím vôbec nejaké fyzické ničenie miest prírodnými či inými katastrofami. Mám na mysli, že podobne ako Lót a jeho rodina i my sme vyzvaní opustiť starý svet. Svet starého, egoistického myslenia. A dostali sme možnosť hľadieť v ústrety zrodu novej spoločnosti. Novému začiatku. V ústrety Božiemu kráľovstvu na zemi i v nebi a života v ňom.

Dúfam však, že sa neobzrieme dozadu... Ani ja, ani ty, ani my...

Nebojme sa veriť Bohu, ktorý pre nás pripravil nový svet. Svet plný bezpečia a pravej istoty. Starý svet nezahynie za minútu. Nový svet nezačne fungovať naplno zo dňa na deň. Budú vedľa seba existovať v paralelných rovinách. Kde sme teda teraz my? Aký život chceme žiť?

Myslím, že tak ako pri očakávaní dieťaťa a jeho narodení máme sny o jeho dobrom živote i napriek tomu, že netušíme, čo nás všetkých v budúcnosti čaká, tak môžeme snívať i o novom rodiacom sa svete Lásky a Pokoja. Nemusíme mať strach ani obavy. Nemusíme smútiť za starým. Ale naopak – môžeme snívať s otvorenými očami a odvážne hľadieť v ústrety novému Božiemu svetu.