Nasledujúci článok môže byť pre niekoho možno provokačný, no je potrebné sa zamyslieť nad touto problematikou. Nie len povrchne, ale skutočne ísť do hĺbky veci.

Okolo nás sa už dlhú dobu dejú príšerné veci. Ľudstvo najprv zmietalo vírusové ochorenie, vedci ďalej prichádzali so stále novými mutáciami, teraz nám za rohom straší vojna, neutíchajúco rastúce ceny všemožného sortimentu sa nás snažia dostať na kolená. Príšerné horúčavy, sucho, úrode sa nedarí, potom prichádzajú enormné dažde. S našou planétou sa očividne niečo deje. A my sa nevieme uchýliť k ničomu inému, ako zhadzovať vinu na druhých a čakať, kým to niekto vyrieši za nás. Prosíme o pomoc zlou cestou. Pýtame zbrane, pýtame peniaze, pýtame vojsko. Snažíme sa riešiť následky, ale nechceme vidieť koreň zla. Riešime oxymoron pokojnej vojny v takom veľkom rozsahu a za takú cenu, že trpia všetci naokolo len nie ten, kto má byť potrestaný.

„Kde je láskavosť, tam veľmi rýchlo rastie svätosť. Ešte nikdy som nepočula, žeby láskavé duše zišli z cesty. Svetu chýba predovšetkým nežnosť a láskavosť.“-Matka Tereza

Tu ale nastáva problém. Málokto si uvedomuje, že tvorcom všetkého tohto zla nie je nikto iný, než Satan. A ten sa nachádza kde? No predsa v každom z nás. Každý musí začať od seba. A to sa netýka len posudzovania, spytovania si svedomia a karhania sa, ale aj lásky k sebe samému – a tým aj k Bohu. Tak, ako si málokto uvedomuje, že tvorcom všetkého zla je Satan, tak isto si aj málokto uvedomuje, že strojcom lásky, pokoja a šťastia je Boh, ktorý je aj v nás. V každom jednom. Čaká v našom vnútri, chránený pred všetkým tým zlom, prahne po tom, aby sme my – jeho deti – znovuobjavili v sebe lásku, ktorou je Boh. Aby sme sa milovali, ako navzájom, tak aj sami seba. Zdravá sebaláska je jedna z najdôležitejších vecí, ktoré môžete pre svoje duchovné zdravie urobiť, a tak isto aj pre svoje okolie. Lebo ako by ste mohli pomôcť druhým a zásobovať ich láskou, pokiaľ nenávidíte samých seba, pokiaľ so sebou nie ste spokojní? Pokiaľ si neustále ubližujete všemožnými aktivitami, či inými neresťami a strasťami, či už pre našu psychiku i telo.

Pokúsme sa byť preto k sebe lepší, láskavejší, chápavejší. Len potom môžeme byť láskaví aj k ostatným. A láska predsa vedie k mieru, porozumeniu a k šťastiu. Nesnažme sa nenávisť zničiť nenávisťou a nehasme oheň olejom. Buďme lepšími ľuďmi, Božími deťmi.