„Neplač, lebo ti na to dám dôvod!“, „Dejú sa aj horšie veci“, „Niekto tam vo svete je na tom horšie ako ty, tak sa vzchop!“

Sú vám povedomé tieto frázy? Ako ste sa cítili, keď ste ich teraz prečítali? Ozvalo sa vo vás to malé dievčatko, ten malý chlapček, zachvela sa vaša duša a zaleskli sa vám oči? Možno ste ako malé deti toto počuli častejšie, možno len zriedkavo, možno dokonca vôbec. Skúsme sa teraz zamyslieť. Spýtajme sa toho malého dieťaťa v sebe, či by to chcelo počúvať znova. Spýtajme sa ho, či sa mu to páčilo, či mu to pomohlo, či sa teraz cíti lepšie. Tak? Že vraj nie? Kde asi bude problém?

Toto malé dieťa vyrástlo v dospelého muža, v dospelú ženu. Tento človek teraz sedí za obrazovkou a číta tento článok. Tento človek má aj v toto obdobie svojho života problémy, ktorým musí čeliť. Skúste si to povedať teraz; Máš dlhy? Nevadí, dejú sa aj horšie veci. Si vyčerpaný, cítiš prázdnotu, nevieš kto v skutočnosti si? Nevadí, dejú sa aj horšie veci.

Tak čo, pomohlo?

Nie.

Tak prečo sa stále tváriš, že je všetko v poriadku? Pretože to malé dieťa v tebe tak bolo učené, bolo tak vedené. Zamaskovať všetko zlé čo sa deje, potlačiť to v sebe, nasadiť si masku a vykročiť v ústrety ďalšej bolesti, ktorá sa znásobuje, pretože prvotný problém nebol vyriešený. To pokazené auto, ktoré bolo v garáži 4 mesiace a konečne sa dostalo k mechanikovi, ktorý vyriešil jeho problém, znova škrípe, pretože nedostáva patričnú starostlivosť. Ale stále ide, že? Dokedy? Uvidíme.

Vyzývam vás, zahoďte tú masku, ktorú si so sebou všade nosíte. Ukážte svoju pravú tvár, nehanbite sa za ňu, ale snažte sa ju vyliečiť. Slová nie vždy všetko napravia, ale činy vás dovedú do zaslúženého cieľa.

Boh Vám v tom pomáhaj.