Otec mi hovorieval: „Každý prichádza na svet so svojím vlastným poslaním. A to treba poznať a naplniť."
Modlievala som sa a často som sa pýtala: „Čo je to moje poslanie? Aké je? Ako ho mám naplniť ja?" Ani vtedy pred rokmi ani teraz v tejto prítomnosti by som nechcela odísť bez jeho naplnenia do duchovného sveta. Nie zo strachu, ale z túžby žiť naplno. Na to ale treba poznanie.
Je odpoveďou teda moja práca? Zamestnanie? Nie. To je len vonkajší svet, ktorý síce preverí moje schopnosti, moje povahové črty, schopnosť reagovať na mnohé situácie, ale zamestnať sa nie je poslanie. Prácu je možné meniť. Kde sme dnes, nemusíme byť zajtra. A vari je práca na poste riaditeľa vyššia ako práca upratovačky? Z pohľadu platu áno, ale z pohľadu charakteru tento rozdiel nemusí znamenať vôbec nič. Jeden i druhý môžu byť úžasnými, obetavými ľuďmi.
Trápiť sa teda tým, čo vykonávame v rámci svetského systému, nie je treba.
Skôr je potrebné zamyslieť sa nad systémom Božím. Aký svet má pre nás pripravený Nebeský Otec? Ako do toho sveta zapadám ja? Práve toto spoznať – to je moje – i tvoje – poslanie. A potom ho už „len" naplniť.

Svetský svet vôkol nás nie je ideálny. Je založený na chamtivosti, túžbe presadiť si svoju pravdu, je založený na egoizme. Tieto vlastnosti sa potom premietajú do všetkých našich myšlienok a skutkov. Je to od dnes už nepamäti dobre zakorenené zlo v nás. Privádza nás však len do smútku, nešťastia, depresií, násilia (duševného nátlaku, vulgarizmov i fyzických útokov) a ničí nás zvnútra i zvonka. Satan tak cez nás ničí tento svet. Prečo s ním teda tak vytrvalo spolupracujeme? Prečo ho neustále hýčkame vo svojich mysliach?
Ak by sme dovolili Bohu prehovoriť a prejaviť sa, náš vnútorný i vonkajší svet by bol miestom šťastia a radosti. On je v hĺbke našich sŕdc. Je oveľa mocnejší ako Zlo. Nemusíme sa báť, že niečo stratíme, keď s Ním začneme spolupracovať. Práve naopak. Budeme zažívať slobodu, radosť, budeme žiť v nekonečnej všeobjímajúcej láske.
To je naše poslanie. Je to odstránenie Satana z našich sŕdc. Je to oslobodenie Boha z väzenia, v ktorom sa nachádza v našich srdciach. Je to dovolenie Mu vyjsť na svetlo nášho sveta a dovolenie Mu prejaviť sa. Spolupracovať s Ním. Tešiť a smiať sa s Ním. Zažívať Jeho Lásku. Ponárať sa do nej pri pohľade na seba, svojich blízkych, na celé stvorenie.
V konečnom dôsledku sa tak staneme Bohočlovekom.
Prichádza nový rok. Rok zmien. Každý deň, ktorý sme na tejto zemi, máme možnosť začínať „nový rok". Začínať slávnostne, s radosťou i vďačnosťou. Áno, trápi nás kopec vecí. Každého iné. Každý z nás má iné skúšky, ktoré by mal v tomto živote zvládnuť. Jedno máme ale spoločné – poslanie.
Som vďačná za každé nové ráno, pretože mám šancu viac a viac sa približovať k naplneniu svojho životného cieľa. A napĺňať ho. Pozývam i vás na cestu vďačnosti za všetky radosti i ťažkosti, pretože to sú malé stupienky k naplneniu nášho života. K spojeniu sa s Bohom. K naplneniu nášho poslania.