Staršie ročníky

O čom je život a čo v ňom hráme,
dopredu sa radšej neobzeráme.
Hľadáme nádeje tam, kde niet viery,
šípmi sú slová, zbraňami pery.
S pamäťou po troche strácame život,
listujem v spomienkach a je mi clivo.
Zrak už tak neslúži, pri srdci tlačí,
i keď bol krátky – ten život – mne stačil.
Epitaf Jozefa Jakubca ml.

Toľko sa už narozprávalo o živote. Ži naplno! Čas je na tejto zemi len obmedzený. Nestrácaj čas, čas sú totiž peniaze... A tak sa nám prelína čas, život, peniaze, chuť žiť naplno a často bezhlavo. Všetko chceme stihnúť, všetko okúsiť. Chceme žiť. Naozaj žiť? Celý život sa pripravujeme na život.
Jediné ale, na čo máme byť pripravený, je smrť. Byť pripravený s odvahou a pokorou povedať, že som svoj život tu na zemi bez ohľadu na jeho dĺžku naplnil dobrom a som pripravený na život po živote.
Smrť - strašidlo pre mnohých. Koniec. Každý okamih nášho života je krokom v ústrety smrti. Samota, opustenosť. Hlboko nás zasahuje vo vnímaní vo vzťahu k sebe i vo vzťahu k našim blízkym.
Pre niektorých veriacich znamená smrť prechod medzi životom vo fyzickom svete do sveta duchovného. To im dáva nádej, že potom už bude dobre. Ako sa zvykne hovoriť: „Už to má ten náš drahý za sebou..." Iní veria v možnosť nápravy. Keď niečo nedokážem dotiahnuť na prvý pokus alebo pokazím, dostanem šancu v budúcom živote... A existujú i iné pohľady na život a na smrť.
Čo je ale fyzická smrť oproti tej duchovnej?

„Sám zostúpil k tým, čo opovrhli jeho láskou."

(Akatist k presvätej Bohorodičke – kondak 12)

V roku 1980 bol uvedený americký film Brubaker, ktorý povolila aj cenzúra vo vtedajšom socialistickom Československu. Filmári sa inšpirovali skutočnými udalosťami, opísanými odborníkom na penológiu Thomasom O. Murtonom, na základe jeho skúseností s otrasnými podmienkami v dvoch väzenských farmách v štáte Arizona v šesťdesiatych rokoch. Väzni boli využívaní na otrockú prácu, z ktorej profitovali exponenti moci, ale aj ich lojálni pomocníci z radov odsúdených. Sofistikovanosť otvorenej a skrytej brutality: mučenie (napr. tuckerov telefón), smrť, hromadné hroby a beznádej väzňov v niektorých prípadoch predčí aj pomery, ktoré popisuje v sovietskom trestnom systéme Alexander Solženicyn v Súostroví Gulag.
Pozoruhodná je odvaha a vytrvalosť v dobrom Henryho Brubakera (Robert Redford) – nového riaditeľa filmovej väznice Wakefield – ktorý bol odhodlaný skoncovať s neľudskou mašinériou a urobiť reformu zodpovedajúcu humánnej predstave o zmysle trestu. Riaditeľ sa celkom nekonvenčným a život ohrozujúcim spôsobom ujal funkcie tak, že sa inkognito nechal do väzenia zatvoriť s novou várkou trestancov. Na vlastnej koži zakúšal dennú temnú realitu pomerov – moc bezprávia, do ktorej sa ponoril, aby hľadal cestu nápravy.