Aj tí najmenší určite počuli o tom, že vírus môže dostať aj počítač. Robím v spoločnosti, kde sa, okrem iného, musíme zaoberať aj týmito vecami, pretože počítačové vírusy môžu znemožniť prácu našich počítačov, ktoré predávame. Taký šikovný vírus vám dnes vie zablokovať dáta.

Ale teraz mi povedzte, aký je môj podiel na tom, že sa dá všetko do poriadku? Ja prídem do roboty, vzdialene sa prihlásim k zákazníkovi, ktorý má problém, nainštalujem tam antivírusový program, ktorý má naša firma kúpený, spustím ho a on sám urobí prácu. Zákazník celý rád, že nemusel zatvoriť prevádzku poďakuje, zaplatí faktúru.

Ja som to tam iba dal. Spustil som to. Bezo mňa by to nešlo. Keby vo firme nebol niekto, kto to vie, neopravili by ten počítač. No na druhej strane je ale predsa jasné, že som len sprostredkovateľom. Firma musela za účelom svojho zisku zakúpiť softvér, lebo vedeli, že sa takéto vírusy šíria a že majú zamestnancov, ktorí by to vedeli takto opravovať.

Ale na začiatku je firma, ktorá tento antivírusový program vyrobila. Pracovali na ňom určite veľmi dlho. Ako je to teda s tým mojím podielom?

Napríklad aj taký lekár... Dá vám lieky, uzdraví vás, no ale aj on sa najprv niekde dočítal, ako vám má pomôcť. Je to vďaka tomu, že on vám liečbu sprostredkoval, ale niekto roky a roky musel písať učebnice, zapisovať postupy,...

A s Božím uzdravením je to potom ako? Koľkí z vás si veria a kladú ruky na svojich blízkych, keď sú chorí? Nemali by sme byť nekonfliktným a oddaným sprostredkovateľom? Veriť tomu, že ten antivirák je tam – v nás. A od nás sa očakáva len to, aby sme ho aplikovali.

Prísne povedané, takéto niečo sa čaká od nás aj dnes, keď čítame a počujeme o tom, ako ľudia viery majú byť schopní druhým pomáhať a uzdravovať ich. Je veľmi dôležité si uvedomiť, či tá pomoc má prichádzať postupne, či je to postupné uzdravovanie ducha, alebo je to naliehavé uzdravenie ako v prípade Petrovej svokry. Ježiš musel svokre podať určitú životnú energiu na to, aby bola skutočne hneď zdravá. Mňa ale popravde tieto veci niekedy ubíjajú, lebo neviem, či moja modlitba vie konať ihneď zázraky. Niekoho uzdraviť, uľaviť mu.

My si ale musíme uvedomiť a mať status chudoby dostupnosti. Nemôžeme si vyčítať to, že máme obmedzené zdroje. Že naša skúsenosť nehovorí o tom, že by náš dotyk niekomu pomohol. Musíte si byť vedomí toho, akú duchovnú silu máme a práve táto chudoba dostupnosti našej sily nám môže umožniť rásť. Že to hneď na začiatku nevzdáme, ale aspoň niekedy sa o to budeme pokúšať. Že nebudeme upätí sami v sebe, vo svojom vnútri, vo svojom duchu toho, že nevládneme duchovnou silou a darmi, o ktorých Boh a Ježiš hovoria.

Potrebujeme to mať k dispozícii, pretože ľudia rásť potrebujú. A táto rovnováha medzi našimi silami a našimi duchovnými zdrojmi, aby sme dokázali pomôcť, musí byť v rovnováhe so skutočnými potrebami ľudí. Nepomôžeme ľuďom, ak sa dostaneme do stavu kresťanského vyhorenia. Určitého pocitu, že vieme ďakovať, ctíme si Pána, túžime po Jeho slove, ale ako by sme tí nie príliš obdarovaní mocou, o ktorej Písmo hovorí. Ako by sme tí, v ktorých Duch svätý nie až tak prebýva v ich vnútri a ich mysli.

Musíme sa preto duchovnej vyhorenosti varovať. Byť pokorní a skromní a premýšľať, čo s tým treba urobiť. A na druhej strane, ako ste počuli, Ježiš sa išiel ráno modliť a povedal: V Kafarnaume sú ešte chorí, ale ja musím ísť do inej dediny. To znamená, že my sme tí, ktorí s ním chodíme po tých dedinách. Nie je naša úloha vždy to, že by sme mali vedieť dotykom niekoho uzdraviť. Naša úloha môže byť v danej chvíli úplne iná. Pretože Božia vôľa a plán Božej spásy je komplexnejší. Zlý duch a choroba môžu mať veľa spoločného. Prečo sa práve v dnešnom evanjeliu hovorí, že vyháňal zlých duchov a liečil chorých? Myslíte si, že choroba je znakom zlého kráľovstva? Je mocou zlých duchov? Alebo je to len niečo nastavené v našom nedokonalom tele? Nikdy nám Boh nepovedal, že nám dáva nesmrteľné telo, ale že nám dáva nesmrteľného ducha. To znamená, že v choroba v určitom prípade je v súlade s Jeho plánom. Dokonca sa hovorí, že nielen tým, že každý z nás zomrie, tým si môžeme byť istí, ale aj to, že každý z nás ochorie. Je to pravda, či nie?

Je telo dané Bohom do daru človeku skutočne náchylné na poškodenie? Za mnohé veci si bezpochyby môžeme sami. On nám nekázal, aby sme konštruovali autá a pohybovali sa rýchlo a dochádzalo k smrteľným zraneniam. Keď si podbehnete, určite nebudete mať taký úraz, ako keď sa v 90km/hod zrazíte s iným autom. Za mnohé veci si môžeme my. Nezdravé stravovanie, ktorým dokážeme telo zhumpľovať.

V každom prípade si musíme uvedomiť, že všetko je Bohom stvorené. I obyčajný deň. Vyspíme sa a ráno vstaneme, aby sme zažili nový cyklus dňa. To nebolo vymyslené žiadnou prírodou. Je to Bohom daný cyklus. A my, ak chceme nájsť zmysel nášho bytia, musíme hľadať, čo v tomto cykle máme robiť. Či je skutočne miesto pre modlitbu, pre to, aby sme skutočne uverili. Začína sa nám dobrodružstvo, kedy sa v sekulárnom, hmotnom svete obraciame na niečo, čo je až určitým spôsobom mýtické, nadzmyslové, večné. Niečo, čo nám má poradiť, ako máme postupovať ďalej. Čo nás má povzbudiť k tomu, aby sme prijali rozhodnutie, že sme zdraví. Na kríži bolo povedané: Dokonané jest! Teraz už toto uzdravenie treba len hľadať a prijať. Mnohí duchovní otcovia hovoria o prijatí uzdravenia naprieč všetkému, čo sa deje.

Len sa nesmieme nechať učičíkať tým, že malé víťazstvo znamená nejaký pokrok.

Istý príbeh hovorí o tom, že bohatý človek si dal zavolať remeselníka a povedal mu: postav mi plot okolo môjho panstva. Ale ten plot musí byť dva metre vysoký a nikdy nesmie spadnúť. Iba vtedy ti zaplatím, ak to tak urobíš. Dobre, hovorí remeselník. Daj mi chvíľu čas, rozmyslím si to. Po čase príde remeselník a hovorí: „Už viem ako na to. Urobím to!"

Po čase sa príde pán pozrieť na plot. Vidí, že je dva metre vysoký a hovorí: „Ale ako mi chceš garantovať, že nikdy nespadne?" A remeselník hovorí: „Vyjdi na ten plot. Urobil som ho nielen dva metre vysoký, ale aj dva a pol metra široký. To znamená, že ak príde nejaký vietor, alebo silný živel a ten plot prevráti, tak sa vlastne len postaví... Nikdy ten plot nespadne."

Nuž, toto môže byť malé víťazstvo. Ale určite to nie je nič, pre čo by sa remeselníkovi hrnuli nové objednávky z celého sveta. Len určitým spôsobom ovládol, skoro až sebecky, malomyseľnosť človeka. Dávajme teda pozor, aby sme sa aj my nepristihli v tom, že si hovoríme: „Joj, ale som s ním vybabral, keď je taký chamtivý." Aby sme neboli ako ten remeselník, ktorý splní požiadavku hlúpeho pána, ale pritom nijakým spôsobom nedospel k nejakému progresu. Keď sme mladí, bojujeme s démonmi svojej vlastnej slobody. Preto je dôležité, aby uzdravenie prichádzalo cez Božie slovo. Aby sme boli vzorom a tými, na ktorých sa môžu druhí pozrieť a obrátiť: Ako to robil tvoj otec, tvoja mama? Musíme opustiť rodičovské hniezdo a odovzdať sa svojej vlastnej slobode, ktorá našepkáva: teraz toto budeš robiť presne tak, ako chceš ty!

Ale myslím si, že práve v tomto je Ježišov príbeh o zvestovaní Slova a o uzdravení: Ježiš sa rozhodol so svojimi učeníkmi chodiť po kraji a ohlasovať Slovo Božej pravdy a múdrosti, ktorá nás jediná môže priviesť k slobode a pokoji. A tak trpezlivo čakajte na svoju múdrosť a proste Ducha svätého o všetko, čo potrebujete.