Kráčam mestom celkom iným, ako sú naše slovenské. Vidím vôkol seba vysoké poschodové domy s balkónmi na mnohých miestach. Kráčam pod strechami stromov, starších i mladších, listnatých i ihličnatých. Dodávajú mestu sviežosť a život. A pomedzi tieto živé i neživé veci sú učupené obrovské pozostatky minulosti – vykopávky, staré stavby, základy domov, bohato zdobené stĺpy... Celkovo to pôsobí očarujúcim dojmom. Prítomnosť ruka v ruke s minulosťou. Je to mesto Solún. Mesto našich učiteľov, vierozvestcov Cyrila a Metoda. Vždy som túžila vidieť minulosť dnes. A môj sen sa mi splnil. Blúdim po uliciach, ktoré jednoznačne udávajú smer, a moje kroky, mysliac na učiteľov, smerujú k jednému z mnohých chrámov.