Staršie ročníky

Veď ako všetci umierajú v Adamovi, tak zasa všetci ožijú v Kristovi.
1 Kor 15,22
Viera v posmrtný život je pevnou súčasťou kresťanskej viery. Nepoznám veriaceho kresťana, ktorý by nežil v nádeji vo večný život, veď tak píše aj apoštol Pavol: „Veď ak len v tomto živote máme nádej v Kristovi, sme najúbohejší zo všetkých ľudí". 1 Kor 15, 19.
A predsa by som si dovolil s tou základnou kresťanskou pravdou, ktorá tvrdí, že duša ľudská je nesmrteľná, polemizovať. Pretože ja neverím v nesmrteľnosť, ale v zmŕtvychvstanie. Pýtate sa, aký je v tom rozdiel? Nuž ten, že ja verím, že večný život sa pre mňa stane realitou až po tom, čo zakúsim smrť. Môžete my oponovať, že nik kto predsa verí v posmrtný život, nepochybuje o fyzickej smrti. Lenže v tomto prípade tu nejde o fyzickú smrť, ale o niečo hlbšie a podstatnejšie.
Ja totižto odmietam veriť vo večný život v zmysle akejsi osudovosti a zákonitosti, že po smrti logicky nasleduje večný život. Ja verím, že večný život nie je samozrejmosť, je to dar a ten môžem prijať, ale aj odmietnuť. A čo sa stane, ak odmietnem dar večného života? Nastane niečo horšie ako fyzická smrť – večná smrť.

O čom je život a čo v ňom hráme,
dopredu sa radšej neobzeráme.
Hľadáme nádeje tam, kde niet viery,
šípmi sú slová, zbraňami pery.
S pamäťou po troche strácame život,
listujem v spomienkach a je mi clivo.
Zrak už tak neslúži, pri srdci tlačí,
i keď bol krátky – ten život – mne stačil.
Epitaf Jozefa Jakubca ml.

Toľko sa už narozprávalo o živote. Ži naplno! Čas je na tejto zemi len obmedzený. Nestrácaj čas, čas sú totiž peniaze... A tak sa nám prelína čas, život, peniaze, chuť žiť naplno a často bezhlavo. Všetko chceme stihnúť, všetko okúsiť. Chceme žiť. Naozaj žiť? Celý život sa pripravujeme na život.
Jediné ale, na čo máme byť pripravený, je smrť. Byť pripravený s odvahou a pokorou povedať, že som svoj život tu na zemi bez ohľadu na jeho dĺžku naplnil dobrom a som pripravený na život po živote.
Smrť - strašidlo pre mnohých. Koniec. Každý okamih nášho života je krokom v ústrety smrti. Samota, opustenosť. Hlboko nás zasahuje vo vnímaní vo vzťahu k sebe i vo vzťahu k našim blízkym.
Pre niektorých veriacich znamená smrť prechod medzi životom vo fyzickom svete do sveta duchovného. To im dáva nádej, že potom už bude dobre. Ako sa zvykne hovoriť: „Už to má ten náš drahý za sebou..." Iní veria v možnosť nápravy. Keď niečo nedokážem dotiahnuť na prvý pokus alebo pokazím, dostanem šancu v budúcom živote... A existujú i iné pohľady na život a na smrť.
Čo je ale fyzická smrť oproti tej duchovnej?