Ročník 2011

                Keď po vyhnaní z Raja človek vykresal z kameňa prvú iskru, nemohol ešte tušiť, že tieto iskry môžu rôznym spôsobom zmeniť svet. Objavený oheň slúžil najprv k tepelnému spracovaniu úlovku.

Z tohto hľadiska bol Raj bezpečným miestom, nebolo treba ohňa, stromy záhrady uživili človeka. Po vyhnaní bolo treba sa starať o seba a druhých.

Bratia a sestry, dovoľte mi, aby som dnešný príhovor začal trochu odľahčene, vtipom; vtipom zo socialistickej éry.

Na Ostravsku vyznamenávali vysokí štátni hodnostári najlepších pracovníkov – baníkov. Keď práve dávali medailu, vysoké vyznamenanie, tomu najlepšiemu baníkovi a potriasali mu rukou, ten na ich veľké počudovanie im nepoďakoval, ale povedal: na sprostosti peniaze máte, ale aby ste mi kúpili väčšiu lopatu, to nie!“

 Ľudský život je hľadaním. No nevieme ani presne nazvať to, čo hľadáme, nevieme definovať, čo sa skrýva za tajomným nepokojom našej duše. Čo je to za silu, ktorá nás neustále, deň čo deň ženie k hľadaniu odpovedí  - o zmysle života, o zmysle človeka, lásky, bolesti... Aj napriek tomu, že si uvedomujeme, že na tomto svete nenájdeme definitívnu odpoveď, neprestávame v tomto hľadaní.

V stredu 25. mája 2011 o 18:00 v Zichyho paláci v Bratislave sa konalo podujatie pripravené Univerzálnou mierovou federáciou, Federáciou žien a Federáciou rodín pri príležitosti  medzinárodného dňa rodiny vyhláseného OSN pod názvom “Ako môžeme zachrániť rodinu alebo srdce svojich detí”.

V Európe sa šíri fóbia z moslimskej populácie i jej náboženstva. Ale prinášame my kresťania väčšie hodnoty pre tento svet? Nerúcajú sa naše základy práve v dôsledku nášho tzv. slobodného, resp. liberálneho a konzumného spôsobu života? Aké hodnoty vlastne vyznávame, keď napríklad uzavretie posvätného zväzku manželstva považujeme za papier na legálny sex?

Niekedy si vravím, že isté veci by si človek mal nechať pre seba, aby neublížil nechtiac iným. No inokedy to vo mne „vrie“ a vtedy si zase poviem, že o niektorých veciach  treba hovoriť aj keď sú nepríjemné a zraňujúce.