Ročník 2011

Človek sám sebe málokedy chce zle.  Ak však nepočítame so samopoškodzovaním, čo sa často využíva ako adaptačný mechanizmus vyrovnávania sa so situáciou. Keďže vychádzame z toho, že sebe zle nechceme, prečo tak robíme iným? V tomto azda neplatí princíp bumerangu? Nepočítame s tým, že sa nám vráti to, čo spravíme? Už Konfucius (* 552 pred Kristom) povedal známu vetu: „Nerob iným to, čo nechceš, aby oni robili tebe.“

Už dávno som nepočula slová, ktoré ako sa hovorí „chytia človeka za srdce“. Zdá sa, akoby už všetko bolo povedané a slová nám už nevravia nič. Až nedávno odznela táto otázka vo filme Kráľovstvo nebeské. V polospánku vnímajúc len útržky z filmu ma zrazu táto veta celkom prebrala.

Od deväťdesiatych rokov minulého storočia sme si pomaly zvykli, že okrem nepreberného množstva titulov a tém každý rok pribudne na knižnom trhu aj niekoľko titulov z oblasti alternatívnej archeológie a alternatívnej histórie. Mená ako Graham Hancock, Robert Bauval, Adrian Gilbert, Maurice Cotterell, David H. Childress, Hartwig Hausdorf, Walter-Jörg Langbein či Lüc Burgin pribudli k takým notoricky známym ako Erich von Däniken alebo Zecharia Sitchin, ba medzičasom ich aj zatienili.

Keby sme položili ľuďom jednoduchú otázku, aký je podľa nich svet, v ktorom žijú – prevažne dobrý alebo zlý, pričom je zrejmé, že pod slovom svet rozumieme nie súhrn všetkého existujúceho, ale súhrn všetkých ľudí v ich vzájomných vzťahoch, v drvivej väčšine by sa respondenti prihlásili k tej druhej možnosti. Rakúsky biológ a etológ Konrád Lorenz v knihe „Takzvané zlo“, sa to snaží priblížiť tak, že čitateľom predkladá  predstavu, že by sme boli pozorovaní nejakou mimozemskou civilizáciou.

V pondelok 3.januára som sa na pozvanie našich „troch kráľov“ – myslím tým troch najvyšších štátnych predstaviteľov: prezidenta republiky, premiérky a predsedu parlamentu – zúčastnil v historickej budove Národnej rady slávnosti udeľovania vysokých štátnych vyznamenaní prezidentom republiky oceneným významným športovcom a pracovníkom kultúrneho a spoločenského života.

Veríte v slobodu? Každý si pod týmto pojmom predstaví niečo svoje, jemu vlastné, alebo nejakú všeobecnú definíciu. Povieme si, som slobodný, keď si môžem robiť, čo sa mi páči, čo chcem a nik mi v tom nebráni...

Z pohľadu minulosti boli obdobia, v ktorých sa o slobode hovoriť nedalo alebo len v malej miere. Boli časy otroctva, slúženia druhým bez úcty k služobníkovi, boli obdobia popierania samotnej podstaty ľudských práv... Ľudia boli prenasledovaní za svoje názory, za prejavy, ktoré slúžili na vyjadrenie ich vnútra, ich pocitov. Dokonca ľudia za slobodu zomierali v národných či osobných bojoch.