Ak by sme chceli odpovedať „ rozprávkovo“, tak určite je to Vratko a jeho zázračné zlaté vlasy, ktoré dokážu zmeniť ľudské slzy a bolesť na šťastie a smiech. No aj v rozprávke ich človek nedostane  len tak, bez obety, preukázania súcitu s druhými, odvahy bojovať a viery, že dosiahne svoj cieľ. Už čoskoro si pripomenieme udalosť, ktorá každoročne v nás oživuje vieru a nádej, že naše slzy, slzy nášho sveta osuší prúd krvi  Božieho Syna. Sú však chvíle, keď sa zdá, že je to len rozprávka, ktorá sa odovzdáva generáciám, vzdialená, krásna a neskutočná..., no v hĺbke duše,  každý z nás cíti, že pohľad na kríž v ňom oživí niečo večné a vlastné človeku. Prebudí v ňom  vieru, že všetko má  zmysel a cieľ, i keď nám výhľad kalia slzy.  Ježiš musel prejsť púšťou a pokušením, bolesťou, zradou a smrťou, cez ľudské slzy sa Boh priblížil človeku, aby sa človek mohol vrátiť k Bohu. V čase Veľkej Noci pred dvetisíc rokmi  sa odohral skutočný „rozprávkový“ príbeh  Lásky, ktorá  sa nechcela vzdať svojho stvorenia, svojej súčasti.