When I was 5 years old, my mother always told me, that happiness was the key to life. When I went to schol, they asked me what I wanted to be when I grew up. I wrote down „happy“. They told me I didn´t undestand the assignment, and I told then they didn´t understand life.

Keď som mal 5 rokov, moja matka mi vždy hovorila, že šťastie je kľúčom k životu. Keď som šiel do školy, pýtali sa ma, čo by som chcel byť, keď vyrastiem. Napísal som "šťastný". Povedali mi, že som sa nepochopil zadanie a ja som im odpovedal, že nechápu život.

John Lennon

Často bojujeme sami so sebou, kde sú hranice Darwinovej teórie a kde sa začalo tvorenie Boha. Prelína sa to? Je to oddelené? Dopĺňa sa to? Odpoveď bola krásnym spôsobom načrtnutá v dokumentárnom filme Planéta Zem na STV2, kde síce len jednou vetou autori naznačili vplyv „vyššej moci“, no sústredili sa na úžasný vonkajší aspekt stvorenia. Myslím si teda spolu s autormi dokumentu, že keď budeme postupne objavovať svet, ktorý nás obklopuje, nevyhnutne sa musíme skôr či neskôr stretnúť aj s tým, ktorý dal tomuto svetu a aj nám samotným vznik a zmysel našej existencie.

Organizácia spojených nádorov, žiaľ nie je obyčajný brbt, ale intuitívna pravda. Ovocie tejto choroby je viac než alarmujúce i v 21. storočí.

Piatok trinásteho poverčivým ľuďom môže naháňať strach. Strach však nemala organizácia Liga proti rakovine, ktorá na tento deň vyhlásila verejnú zbierku - Deň narcisov, ktorá už niekolľko rokov podporuje výskum v oblasti onkológie, vytvára projekty pre uľahčenie života onkologickým pacientom, vydáva rôzne publikácie a venuje sa taktiež prevencii. Aká bude tohtoročná zbierka? Tromfne minulý rok, ktorý sa stal rekordným vo vyzbeiraní finančných prostriedkov? Koľkí nás sa pripojili a prispeli? Alebo sme si povedali, že finančných zbierok na Slovensku je viac než dosť a radšej zatvárame pred nimi oči? Myslím, že pomáhať druhým aj takouto formou je správne. Len si v dnešnej dobe musíme vybrať organizáciu, aby sme nemali potom výčitky svedomia, že všetkým pomôcť nevieme. 

 Niekedy mám veľkú chuť vykopať vojnovú sekeru "sídliskovým psíčkarom". Nie je to ale jednoduché, mám medzi nimi veľa známich. Mám ale aj tri malé deti a psie "produkty" zapĺňajúce všetky trávnaté plochy ma iritujú. Negustióznosť a hrozba pre zdravie. Keď má človek psa v rodinnom dome, upratuje po ňom. Tak prečo nie sú majiteľia psov zodpovednejší a neupratujú po svojich zverencoch aj na sídliskách?

Vážne premýšľam, že to začnem vo svojom okolí trochu rozmazávať. Alebo je aj druhá možnosť, začnem to aspoň niekde upratovať ja. Svedomie a miernosť, ktoru by sme mali voči iným ľuďom ovplývať ma vedie práve k tomuto riešeniu. Ale nebude to ľahké, zatiaľ o tom popremýšľam...