Vianoce ako sviatky lásky a pokoja. Tak si to vzájomne želáme a zároveň naozaj po takýchto chvíľach túžime. C. G. Jung by povedal, že takáto túžba je vlastne v nás, v našej duši ako archetyp. Áno, je to vyrazený dedičný znak túžby, na spôsob rodičovskej túžby po radosti z krásneho, milého dieťaťa, akým je to betlehemské.

Čo je zvlášť potešiteľné, je, že takéto kráčanie nemá byť večným cyklickým kráčaním. Totiž raz sa musí skončiť to, čo nás trápi a bolí. Veď preto prišiel i Boží Syn na tento svet, aby nás od všetkého zla vyslobodil! No nie je možné to urobiť bez nás. Je dôležitá spolupráca na základe Božieho slova. Preto majme čas pre Božie slovo a majme odvahu podľa neho i konať, a to i napriek rôznym „Herodesom“ dnešnej doby. 

Krásne a požehnané sviatky Vám želá

 arcibiskup Augustín Bačinský

Adventné obdobie je v plnom prúde a prípravy na Vianoce po tretej adventnej nedeli finišujú. A ako prežívame toto obdobie príprav my? Rytiersky rád sv. Gorazda v spolupráci so Slovenskou diakoniou prijal pozvanie jednej z našich rodín a pána starostu do Horných Obdokoviec, kde sme realizovali v spolupráci s Obecným úradom druhú časť projektu Vianočné tvorenie. Stretnutia sa zúčastnilo asi 30 hostí. Zúčastnené deti spoločne so svojimi rodičmi vytvorili krásne dekorácie – ozdobili sviečky, vytvorili malých anjelikov, snehuliakov, panáčikov, rôzne svietniky... Počas akcie panovala príjemná atmosf é ra a my sme vďační za pozvanie.

Myslím, že každý z nás vie, čo je modlitba. Dostanem sa do problémov ja alebo moji drahí a hneď mi naskočí: Prosím, nech sa to podarí... Nech sa problémy vyriešia... Ani si to neuvedomujeme a obraciame sa v duchu na niekoho, koho nevidíme. A či už tento rozhovor nazveme modlitbou alebo ináč, je jasné, že očakávame pomoc Vyššej moci.

No ako je to s našou vďačnosťou? Modlíte sa aj, keď vidíte niečo nádherné? Keď zažijete niečo ducha povznášajúce? Asi tiež. Poviete si predsa v duchu: To je nádhera! Ach, ďakujem, že môžem byť účastný tejto krásy...

Krutá vojna (1. svetová) zobrala mojej babke (starej mame) otca (môjho pradedka)

V nedeľu, 11.11.2018, budú zvoniť zvony (aj u nás v Starokatolíckej cirkvi na Slovensku), aby nám pripomenuli 100. výročie ukončenia hroznej 1. svetovej vojny. Pri tejto príležitosti sa zamýšľam i nad ťažkým osudom mojich predkov, ktorým táto vojna spôsobila krutú bolestnú ranu.

Do Dolnej Tižiny prišiel oznam o tragickej správe: ako prvý z vojakov tejto obce padol niekde pri Tešíne Ondrej Chabada, otec troch malých detí (stará mama bola najstaršia, narodila sa v roku 1908).

Zahrajme sa na rodinu – táto skupinka bude hrať rodinu pri nedeľnom obede, táto po návrate všetkých členov rodiny domov, táto na výlete vlakom do Tatier...

Rodina – slovo, inštitúcia, puto... sen... Už ako deti sa hrávame na rodinu – na ocinka a maminku. Snívame o tom, ako raz budeme mať manžela, manželku, deti, dom, domov. Snívame o krásnej a čistej rodine plnej harmónie, pohody a lásky.

Nespokojné je moje srdce, kým nespočinie v Tebe, Bože – sv. Augustín. Áno, je potrebná naša integrita s Bohom, s naším Základom bytia. Musíme prekonať naše odcudzenie, ktoré nastalo v dôsledku Pádu.