Glosa

Najnovšie video

Kto je práve pripojený

Práve tu je 42 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Posledné komentáre

  • Načo je človek, keď nerobí svet lepším?

    • Dick 23.09.2019 16:21
      Undeniably believe that which you stated. Your favorite reason seemed to be on the net the simplest thing ...
       
    • Adam 23.09.2019 15:38
      This is a topic which is near to my heart... Best wishes! Where are your contact details though?
       
    • Titus 23.09.2019 14:53
      I just like the valuable information you supply on your articles. I'll bookmark your blog and test ...
  • „Buď tolerantný!“

    • Beatris 23.09.2019 16:37
      you are in reality a excellent webmaster. The web site loading pace is amazing. It sort of feels that ...
       
    • Norine 23.09.2019 16:06
      I am really inspired along with your writing abilities as well as with the format on your weblog. Is ...
Hodnotenie užívateľov:  / 0
StrašnýNajlepší 
Uverejnené: 22. apríl 2019 Napísal: Augustín Bačinský Kategória: Ročník 2019
Prečítané: 77x
Vytlačiť

„Keď sa spoločenstvo, malé či veľké, stane vyjadrením vzájomnej lásky, určite bude možné uveriť evanjeliu" (Roger Schutz).

Jedno z možných vysvetlení, prečo boli prví kresťania práve takými fenomenálnymi evanjelizátormi a prečo sa teda kresťanstvo, napriek mnohým prenasledovaniam v ranom období tak šírilo, ponúka vo svojej knihe V jiném rytmu Scott Peck (1995). Podľa neho to nebolo ani vďaka osobnej charizme týchto ľudí, ani preto, že by kresťanstvo bolo takou prijateľnou doktrínou (naopak, patrí medzi tie najnáročnejšie alebo najnepríjemnejšie doktríny, ktoré svet pozná), ale hlavne preto, že objavili tajomstvo komunity, spoločenstva. A vraj nemuseli potom kvôli evanjelizácii ani pohnúť prstom.

 

Scott Peck ďalej hovorí: „Predstavte si nasledovnú hypotetickú situáciu: niekto ide akousi vedľajšou uličkou v Korinte alebo v Efeze a všimne si skupinku ľudí sediacich pohromade a rozprávajúcich sa o akýchsi podivných veciach – čosi o mužovi, poprave a prázdnej hrobke. Tomuto prizerajúcemu sa, to nedáva žiaden zmysel. Ale na spôsobe, akým spolu títo ľudia hovoria, ako sa k sebe správajú, ako sa na seba pozerajú, a ako sa spoločne smejú, v tom je niečo veľmi príťažlivé. Totiž, títo raní kresťania vydávali „vôňu lásky". Okoloidúci už aj chcel ísť ďalej svojou cestou, ale bol touto skupinkou akýmsi zvláštnym spôsobom priťahovaný. Chvíľu sa započúval, a keďže stále nerozumel, opäť sa mal k odchodu. Ale zasa ho akoby niečo pritiahlo späť. Uvedomil si, že hoci nemá ani poňatia o tom, čo títo ľudia rozprávajú, že mu to až tak nevadí, pretože chce byť pritom, chce sa toho tiež zúčastniť, chce to tiež prežívať (Júlia Halamová, Zážitok komunity v cirkevných skupinách a komunitách).

Máme i my, bratia a sestry, hlavne počas Veľkej noci takýto pocit? Pocit, že sa v dejinách čosi neuveriteľné uskutočnilo a fascinuje nás to aj po dvoch tisíc rokoch? Poznáme takú entuziánsku, zapálenú skupinu ešte i dnes? Alebo len na základe výchovy, stereotypu, cyklicky počas roka si pripomíname slávne skutky Mesiáša Ježiša?

Alebo si kladieme aj otázku, a čo sa vlastne zmenilo? Má vôbec Veľká noc dopad na náš každodenný život? Ježiš vstal z mŕtvych! Aleluja! Tak znejú spevy v kresťanských chrámoch počas týchto dní. Ježiš svojou smrťou premohol smrť! Ale ako? Veď ľudia stále zomierajú! Kedy bude vlastne to vzkriesenie nášho tela, ktoré deklarujeme vo vyznaní viery? Až raz, keď skončí tento svet, a príde posledný súd? A potom aj my, keď zomrieme, povstaneme k životu? Ako? Veď naše fyzické telo už bude rozpadnuté a jednotlivé prvky z neho, budú mať v dôsledku recyklácie mnohí iní ľudia alebo zvieratá či rastliny.

Alebo sa zasa len uspokojíme s tým, že sme zažili pekné bohoslužby, vo veľkonočný pondelok vyšibali dievčatá a zajedli sme si dobré jedlo či popili chutné nápoje?

Ale Veľká noc sa naozaj stala, no poukazuje ako vektor na ďalšie naplnenia či na absolútne naplnenie dejín spásy. Avšak o takýchto veciach je možné hovoriť žiaľ iba tak, ako pred dvetisíc rokmi: v malom spoločenstve, ktoré sa o tieto veci a pravdy zaujíma. A nielen zaujíma, ale chce priložiť i ruku k dielu. A preto aj my, napojení na vzkrieseného Ježiša skrz Božie Slovo, vydávajme „vôňu lásky", aby svet uveril, že ho Boh miluje, a chce ho objať vo svojom Kráľovstve. Amen.

You are here:   HomeSKNRočník 2019Veľká noc 2019

Najčítanejšie staršie články

Načo je človek, keď nerobí svet lepším?

08.02.2011

Už dávno som nepočula slová, ktoré ako sa hovorí „chytia človeka za srdce“. Zdá sa, akoby už všetko bolo povedané a slová nám už nevravia nič. Až nedávno odznela táto otázka vo filme Kráľovstvo nebeské. V polospánku vnímajúc len útržky z filmu ma zrazu táto veta ce
Produktívna viera

29.05.2009

Teológovia dávajú Jánovi Krstiteľovi mnohé prívlastky, či označenia. Najviac ma však oslovil titul, ktorý mu udelil žurnalista Vittorio Messori-muž produktívnej viery. Veľa ľudí má totiž teologicky správnu vieru, len s jedinou, ale zato podstatnou chybičkou krásy-je neproduktí
Putovný pohár sv. Gorazda

13.07.2010

Deň pred sviatkom našich vierozvestcov sv. Cyrila a Metoda 4.7.2010, sa na Cirkevnom dome konal Gorazdov deň. Na tento významný sviatok prijal pozvanie aj rakúsky biskup HansJorg Peters a administrátor Poľskej národnej katolíckej cirkvi ks. kanonik Tomasz Rybka,
Byť manželkou kňaza

30.01.2010

„A nenamýšľajte si, že môžete usmerňovať tok lásky, lebo, ak vás uzná za hodných, sama vám určí smer. Láska má len jedno želanie, aby sa naplnila.“ Ch. Džibrán 

O nás

Slovenské katolícke noviny - noviny súčasného katolíka. Ich hlavným cieľom je poukázať na myšlienky Starokatolíckej cirkvi, ale taktiež aj na spoločenské problémy, ktoré sa bezprostredne dotýkajú nás všetkých.
Písanie o náboženstve a viere neprináleží len kňazom, preto sú pre rôznorodosť zmýšľania autormi aj laici.
Elektronický dvojmesačník náboženských, spoločenských a teologických tém.

ISSN 1337-2238

Naši partneri