Poďakovanie od rodiny

Pri príležitosti okrúhlych narodenín arcibiskupa Augustína, jeho deti na detstvo s ním spomínajú takto:

Oci, dovoľ mi, aby som ti za nás, tvoje deti, povedala pár slov.

Ako si s maminkou hovoril, čo iné nám môžete dať, ako vzdelanie.

A tak si sa nás rozhodol učiť:

Slovenský jazyk – musím povedať, že v slohových prácach si vynikal. Niet sa čomu čudovať, veď je to z časti tvoja profesia. Slovenčina ti išla perfektne, teda až na tie dĺžne, ktoré, ako tvrdíš, v Tižine buď nie sú alebo sú úplne niekde inde.

Pri večerných rozhovoroch si nás viedol k samostatnému uvažovaniu a formulovaniu vlastných otázok a názorov.

Matematika – o tej ani nehovorím. Zrátať si vedel vždy a všetko. S maminkou hlavne naše neskoré príchody a moje túlanie sa po meste.

Pre nás si vynikal predovšetkým v hudobnej výchove. Tvoje uspávanie u nás vždy skončilo, až keď si dospieval celý repertoár - terchovské pesničky boli nutnosťou.

A telesná výchova? Sobotné prechádzky v Brne na Klajdovku, alebo do Mariánskeho údolí, kam sme sa chodili kúpať precvičovali predovšetkým naše nohy. (Keď som tam bola minule s deťmi, neverila som, ako je to ďaleko a my sme to zvykli absolvovať pešo!)

No, ale nesmiem zabudnúť ani na tvoje občasné behanie - za nami s varechou. Niekedy bolo nevyhnutné, keď sme až príliš vystrájali.

Ďalej výlety do Cífera, do Tižiny, aj do Liesku – tie sme našťastie neabsolvovali pešo, ale bez posilňovania rúk pri roztláčaní nášho auta sa to inak ani nedalo.

Vlastivedu, dejepis a geografiu si nás učil cez časté cestovanie. Na každé mesto a situáciu si našiel historku buď zo svojho detstva, alebo si zašiel hodne do minulosti a rozprával nám, čo sa kedy a v akom roku dialo. Najviac ma udivovalo, keď si vedel, kedy bola aká bitka, kedy si kto koho zobral... Ja som si nevedela zapamätať ani storočie a ty si vždy trafil presný rok. Tvoja odpoveď, že však sa vtedy teta Božka narodila, alebo ujo Vilo sa ženil, poprípade to predsa bolo vtedy, keď nastupoval ujo Jožko na vojnu, bolo pre mňa fascinujúce.

Z výtvarnej výchovy by si tiež prešiel. Našli sme tvoj denník s básničkami a ilustráciami z roku 1964. Už sme ho aj stihli elektronicky archivovať.

Rodinná výchova – varenie. No čo dodať k tvojmu kuchárskemu umeniu. Pokúšal si sa o uvarenie ryže a zohriatie čaju. Myslím, že si sa na svojich chybách poučil. No od hladu určite neumrieš. Nie vtedy, kým budú rásť na stromoch jablká.

Náboženstvo – o tom asi ani netreba veľa hovoriť. Učil si nás ho odmalička a učíš aj naďalej. A nielen nás, ale aj svoje vnúčatá. Minule, ako som počula, tak po telefóne si učil Andrejka o Jonášovi.

Tvojou úlohou v živote však nebolo len nás učiť, ale predovšetkým vychovávať. A to si, ako dobrý rodič, zvládol. Samozrejme, asi by nebolo všetko tak dokonalé, keby ti po boku nestála maminka. Vždy ste boli a aj ste správna dvojica. Ďakujeme.

Na záver – vidíš, čo držím v rukách? Jablko a knihu. Sú to dve veci, ktoré ťa charakterizujú. Či sa spýtaš vnúčat, svojich súrodencov, svojich detí alebo svojej manželky. Inú odpoveď nedostaneš.

Toto však nie je obyčajná kniha. Držím Bibliu. Aj v nej je „jablko“ (ovocie). Inak je to dosť symbolické, však? Kto vie, či si ťa tie jablká našli, aby upútali tvoju pozornosť na začiatok Biblie. Možno práve preto, aby si priniesol ľuďom nové posolstvo. Posolstvo o napravení jablka...

Oci, chcem ti na záver za všetkých popriať veľa múdrosti, Božieho Požehnania a vedenia na ceste životom, i trpezlivosti, aby si nás mohol i naďalej učiť umeniu života. Samozrejme ti želáme i veľa lásky, šťastia, pokoja, zdravia a radosti a naplnenie všetkých tvojich krásnych snov a ideálov. Ďakujeme ti za všetko a pripíjame na tvoje narodeniny!