Bolesť, smútok, slzy...

Prečo sa dobrým ľuďom stávajú zlé veci? Obkolesuje nás smútok, žiaľ, bolesť... Vo svete, v našej krajine, v našom susedstve, rodine ba i v našich srdciach nachádzame slzy bolesti. Môžeme sa pýtať: „Ako je možné, že Boh dopustil všetok ten smútok?"

Skúsme sa zamyslieť nad svojou situáciou. Mnohí sme už rodičmi, mnohí máme súrodencov, rodiny, priateľov, na ktorých nám záleží. Ako sa cítime, keď z nášho stredu náhle odíde niekto, koho naozaj ľúbime? Trhá nám to srdce. Trhá nám ho i vtedy, keď sa takáto tragédia stane našim blízkym. Tak ako je možné, že nekonečne milujúci Boh necháva trpieť svoje deti?

Obviňovanie Boha však nemá nijaký význam. Keď na chvíľku zatvoríte oči a stíšite sa, pocítite v srdci nesmierny žiaľ. Tento žiaľ je i Jeho žiaľom. Táto bolesť je i Jeho bolesťou. On je Otcom i Matkou všetkých nás a cíti sa nesmierne nešťastný v našom nešťastí. Naši rodičia plačú spolu so svojimi deťmi, keď zažívajú smútok. Nebeský Rodič je našou neviditeľnou súčasťou, je naším prvým ja a my sme Jeho druhé ja. Je s nami nerozlučiteľne spojený a objíma každého jedného z nás i v našom smútku.

Takže problém je niekde celkom inde. Žiaden milujúci rodič svojmu dieťaťu neubližuje. Ani Boh to nerobí. On nás miluje oveľa viac, ako my dokážeme ľúbiť. Nešťastie tohto sveta pochádza zo Zla, od Satana. On je pôvodcom všetkého utrpenia. Čo to znamená? Skúsme si predstaviť, že Boh postavil nádherný dom. Všetko v ňom i vôkol neho 100% pripravil pre svoje deti, ktoré sa majú do domu nasťahovať – nábytok, dekorácie, rastlinstvo, dokonca i zvieratká... A ten okamih príchodu detí je predo dvermi. A už nastal... Lenže do krásneho domu neprišli len Božie deti. Oni si pozvali k sebe i zločinca, vraha, zlodeja... A svojho Otca vyhnali.

Žiaľ, keď si uvedomíme túto tragédiu, pocítime potrebu objať svojho Rodiča... Budeme sa snažiť potešiť Ho i vo svojom žiali. Uvidíme, že trpíme spolu. Všetky nešťastia sú dôsledkom zlyhania ľudstva, dôsledkom Zla, ktoré prebýva medzi nami, ale i v nás... Nemá ich na svedomí Boh...

Dá sa s tým vôbec niečo robiť? Veď ten systém, v ktorom žijeme, sa nám zdá už taký, ako „komunizmus na večné časy..." Existuje vôbec iný spôsob života? Existuje vôbec nejaká nádej na nový svet radosti a šťastia? Verte tomu, že áno.

A hoci je to naozaj nesmierne ťažké, ďakujme spoločne za všetko ťažké v našich životoch. Nezabúdajme ďakovať i za všetko krásne. Aj v žiali sa spojme s našim Nebeským Rodičom. Verím, že On nás dokáže spojiť napr. i s tými, ktorí museli náhle odísť z tohto fyzického sveta, vo svete pravej lásky...