Nový život v Duchu Svätom

Dovoľte mi dnes, bratia a sestry, začať celkom prozaicky. Vo všeobecnosti v tom obyčajnom, bežnom živote sa snažíme dosiahnuť taký štandard, aby sme žili relatívne pokojne, v určitej istote, najlepšie v svojej rodine a v okruhu svojich blízkych. Avšak i napriek tej najväčšej a najlepšej snahe prichádzajú udalosti, ktoré nám niekedy celý ten náš život rozhádžu naruby. Vtedy zažívame nielen existenčné ohrozenie, to vlastne ani nemusí nastať, ale zažívame hlavne existenciálnu úzkosť, ktorú nám nedokáže vyriešiť ani psychológ, ani žiadna politická strana, ba uspokojivo ani cirkev.

Brat Jožko mi raz rozprával príbeh, ktorý sa vraj stal v žilinskej nemocnici. Na Jednotke intenzívnej starostlivosti sa ocitol jeden podnikateľ z Terchovej. Ako to dosť často býva, v dôsledku hektického života dostal infarkt. Zdalo sa však, že to najhoršie už má za sebou. No v noci naraz vidí pred sebou zvláštnu postavu: bol to posol smrti, ktorý si prišiel po neho. Muž sa veľmi zľakol, ale sa nevzdával. Zoskočil z postele a schoval sa na detskom oddelení, kde zaľahol na voľnú detskú postieľku. Zakryl sa až po uši, ale keďže zacítil, že niekto ide, vzal si rýchlo zo stolíka banán, ktorý tam uvidel, a začal jesť. Veľmi sa potešil, že to spravil, pretože ten prichádzajúci bol posol smrti, ktorý si ho aj tu našiel, no myslel si, že predsa dieťa nezoberie. Ale anjel – smrtka sa ho pýta: „Čo tu robíš?" Ustrašený muž detsky odpovedá: „Papám". Smrť nato: „Dobre. Ale dopapaj a pôjdeme!"

Áno, i napriek tomu, že príbeh je fiktívny, veľmi dobre mu rozumieme, pretože existenciálna úzkosť sprevádza ľudstvo počas celých dejín. Lenže to tak nemalo byť, a raz to tak ani nebude. Čo však pre to môžeme alebo máme urobiť? Na to nám čiastočne odpovedá sviatok Zoslania Ducha Svätého.

Po smrti Pána Ježiša, jeho stúpenci, apoštoli boli vyľakaní. Aj keď sa im neskôr zjavil vzkriesený Ježiš, nemali ešte dostatok síl a odvahu vyjsť zo svojho úkrytu zo strachu pred Židmi. Až na 50. deň po Veľkej noci zažili v Jeruzaleme, v dome, kde pred ukrižovaním Ježiša strávili s ním poslednú večeru, čosi mimoriadne. Boli naplnení akousi energiou, silou, ktorá upútala aj iných ľudí, ktorí sa tam pred domom zišli. Zažili dar Ducha Svätého, ktorý im Ježiš pred odchodom z tohto sveta prisľúbil. Bolo to čosi ohromujúce, čo zmenilo ich životy, ba na základe toho dokázali pre učenie Ježiša položiť i život.

Keď sme bývali v Brne, bol som ešte mladý chlap, ale keď človek sedí len pri počítači a vedie sedavý spôsob života, tak to telo je ako neobývaný dom, postupne chradne. Preto som sa rozhodol trochu cvičiť, totiž behať okolo či v blízkosti nášho paneláku, a naozaj to urobilo svoje. Totiž, bolo to takto nejako na jar, keď som predvolaný na krajský výbor, k cirkevnému tajomníkovi, ktorý nás ako duchovných v určitom slova zmysle kontroloval, a ten keď ma uvidel, povedal: Čo je to s Vami, veď Vy úplne žiarite?!" Áno, bol som vďaka spomínanému behaniu, cvičeniu, plný energie, a na druhej strane spomínaný tajomník bol bledý ako vybielená stena. Bolo spoznať veľký rozdiel po našej fyzickej stránke.

Avšak toto je iba slabá ilustrácia situácie a skutočnosti, ktorú zažili apoštoli v čase zoslania Ducha Svätého. Pre nás je dnes však otázka: ako môžeme aj my dosiahnuť takýto stav, a čo pre to urobiť.

My, tu prítomní, sme už boli pobirmovaní, čiže dostali sme dar Ducha Svätého, ale obrazne povedané túto energiu Ducha je potrebné neustále v našom živote „tankovať", aby sme došli do konečného cieľa, ktorým je Nebeské kráľovstvo.

Turíce, zoslanie a prijatie Ducha Svätého, naštartovalo hnutie Ježiša Krista a spôsobilo zrod Cirkvi. Avšak tým sa ešte nezrealizovalo Božie kráľovstvo, ktoré bolo pôvodným cieľom účinkovania Ježiša ako Mesiáša, ba pôvodným cieľom Boha na počiatku ľudských dejín. To nás ešte len čaká. Čaká nás to aj ako naša úloha, nielen Božia. My musíme k tomu prispieť. Prispieť k tomu predovšetkým svojím osobným životom, a to podľa Božieho návodu, podľa Božej vôle na základe Božieho Slova.

Bratia a sestry, tieto nedeľné príhovory sú pre nás iba výzvou. Výzvou, aby sme sa viac venovali tejto duchovnej problematike, ktorá nám nielen vyrieši existenciálnu úzkosť zo smrti, ale ktorá nás naplní silou, optimizmom a radosťou z novej plnosti života, ktorou je Božie kráľovstvo.

A preto dovoľte mi aspoň trochu vás oboznámiť s tým, čo nám chce Duch Svätý povedať v týchto našich dňoch:

Vo svojom osobnom živote, ale hlavne teraz na živote našich detí a vnúčat, môžeme pozorovať ako rastú. Zaznamenávame v tomto procese také tri hlavné štádiá: detstvo, dospievanie a dospelosť. To pozorujeme hlavne po fyzickej stránke človeka. Ale nakoľko my veriaci veríme, že človek má aj duchovnú stránku bytia, ktorej hovoríme duša alebo duchovné telo, je treba si uvedomiť, že i táto zložka nášho bytia má rasť takisto v takých troch hlavných štádiách, a to ako detský duch, mladistvý duch a dospelý duch.

Poznáme príbeh z Nového zákona, ako sa Ježiš na Hore Premenenia zjavil svojim trom učeníkom: Petrovi, Jakubovi a Jánovi. Zjavil sa im v nádhernom bielom, lesklom odeve, tele. A práve aj my máme dosiahnuť takéto duchovné telo počas nášho pozemského života. Toto naše duchovné ja či telo má súčasne rásť s naším fyzickým telom. A keď človek dosiahne na základe takéhoto procesu svoju dospelosť či v tomto slova zmysle dokonalosť, stáva sa bielym, nádherným duchovným telom, pretože duchovné ja vrátane duchovného tela je „svetlo". Z toho vyplýva, že účelom fyzického tela je rast duchovného ja. A preto, ak by sme duchovne nerástli, fyzický, pozemský život nemá význam, a to i napriek tomu, že máme fyzické telo. Ba, čo je ešte horšie, v takom prípade, keby sme šli do duchovného sveta, teda po smrti, dostali by sme sa naozaj do pekla.

Otázka opäť znie: A čo teda máme vlastne robiť, aby sme sa do oblasti, ktorou je peklo nedostali, ba aby sme dosiahli to žiarivé, biele duchovné telo? Potrebujeme počúvať „Slovo", ktorým je Boh. Áno, my nemusíme byť bleskove, jednorazovo zasiahnutí Duchom Svätým, ako to bolo na Turíce v prípade apoštolov, ale postupne na základe duchovného pokrmu, ktorým je Božie Slovo, Slovo Ducha Svätého.

Bože, ďakujeme Ti za dar Ducha Svätého, a prosíme Ťa, veď nás týmto svojím Duchom do cieľa nášho pozemského života, ktorým je Nebeské kráľovstvo. Amen.