Mier v mojom živote je základom pre mier vo svete

„Podľa môjho názoru..." Vždy sa pozeráme na svet tak, ako si myslíme, že je to najlepšie, najsprávnejší názor na svete. Je to zakorenená túžba v nás vidieť veci tak, aby boli naozaj dobré? Či je to náš egoizmus, ktorý sa prediera na povrch, pretože - Ja viem, čo je správne?

Všetky oči sa už mesiac upierajú na Ukrajinu. Deň pred začatím vojny som čítala nadpis článku „Ukrajinci povolávajú záložníkov vo veku 18 - 60 rokov" a bolo mi ťažko. Ťažko mi bolo už vtedy, keď sa začalo hovoriť o vojne ešte hypoteticky v slovenských a svetových médiách. Celé zle. Ako môžeme plánovať vojnu? Ako o nej hovoriť, že príde? Myšlienka prechádza v slovo, slovo v skutok... Náš svet je svetom uskutočnených myšlienok... Nemysleli sme na mier. Mysleli sme na vojnu a vojna prišla. Myslíme na choroby a tie sú tu. Či naopak myslíme v centre s Bohom a medzi nami je Božia láska? Nie, vojna sa nezačala na ruskej strane, na strane NATO či európskych krajín. Ten prvý počiatok vojny je v nás. Toto všetko, čo sa vôkol nás deje, je len naším vlastným zrkadlom. Zrkadlom môjho/tvojho strachu, mojej/tvojej biedy, mojej/tvojej nenávisti a súdenia druhých... kým sa táto negatívna energia nespojí v spoločnosti, národoch a vo svete. Alebo rozmnožujeme vo svojom srdci pokoj a lásku, ktorá sa vôkol nás v druhých ľuďoch násobí?

Môžem sa obhajovať, že ja nie. Ja nesúhlasím s tým negatívnym, čo sa deje vo svete. Ja viem... podľa môjho názoru za to môže...

Ale úprimne – kto z nás je bez viny? Každý, kto nevedie život 100% v súlade s Božou vôľou je vinný. Božia vôľa – aký strašne teoretický a náboženský pojem. Nie. Je to pojem zahrňujúci pravú a čistú Lásku, Pokoj, Mier, Šťastie, Radosť, Harmóniu...

Otvorme si svoje srdcia a spytujme úprimne svedomie. Akí v skutočnosti sme? Aký som ja? Jeden k jednému, spravodlivý k spravodlivému, čestný k čestnému a svet bude dobrý. Jednoduchá matematika. Tak kde som v tomto svete vnútorne ja? Som ten/tá v pravom zmysle dobrý/dobrá a dokonalý/dokonalá, svätý/svätá, že kvôli mne nikto netrpí, že nikomu neubližujem ani v myšlienkach a milujem celý svet Božou láskou?

Abrahám sa rozprával s Bohom predtým, ako Jeho poslovia odišli do Sodomy a Gomory, aby boli tieto mestá pre viny svojich obyvateľov potrestané. No Abrahám sa bál o svojich drahých, ktorí tam žili a pýta sa, či Boh zničí mestá kvôli päťdesiatim spravodlivých. Boží hlas znie: Nie, nezničím. A tak tento počet klesal až na desať. Ani kvôli desiatim spravodlivým mestá nezničím. Našli sa? Ak by tam boli, koniec príbehu by bol iný. Ako znie dnešný príbeh? Pýtame sa: Ochrániš národy kvôli tisícke spravodlivých? Odpoveď znie: určite Áno. A čo kvôli stovke...? Budeme aj my klesať s počtom tých, ktorí stoja na Božej strane nesebeckého Dobra? Kde som sa teda zaradil ja, keď sú vo svete očividne nepokoje? Pomáham svetu Lásky, či mám o svete Dobra svoju vlastnú predstavu a tú si plním?

Modlime sa za mier a pokoj vo svete. Za mier a pokoj v každej rodine. V každom človeku. Aj vo svojom vnútri.

Nie však ako si to všetko predstavujeme my. Ale nech sa stane Božia vôľa.

Samozrejme Boh nechce vojny. Nechce utrpenie, bolesť a slzy. To chce Satan. Jemu vyhovuje všetko, čo nás ničí, čo ničí Boží svet lásky a pokoja. Je na nás, či mu to dovolíme. Či mu vo svojom živote, myšlienkach a skutkoch vytvoríme priestor, kde bude môcť nenávidieť a osočovať. Je na nás, na ktorú stranu sa postavíme – Božiu či Satanovu.

Nevnucujme ale Bohu svoje „dobré" predstavy o svete. Nakoniec On nám vysníval oveľa krajší život, ako si vieme predstaviť. Nechajme to naňho, nech nás vedie. My Ho hlavne pozorne počúvajme a nasledujme, aby sme sa v tejto rozhodujúcej dobe nepošmykli a nezaujali miesto ako satanovi vojaci v armáde odsudzovania, posudzovania, zloby, hnevu, zla...

Modlime sa za mier a pokoj vo svete, ako si ho Boh predstavuje a ktorý pre nás vysníval na počiatku dejín!