Nech povstane nové stvorenie

Drahí veriaci,

je veľmi dôležité starať sa o svoje zdravie a dnešný človek tomu veľmi dobre rozumie. Žiť zdravým životným štýlom patrí k tým najmodernejším trendom. Stačí si pustiť internet, alebo otvoriť ktorýkoľvek časopis, takmer všade nájdeme rubriky, kde nám rôzni odborníci radia, ako sa vyhnúť mnohým nepríjemným chorobám a udržať svoje telo v čo najlepšej kondícii. Aj z kresťanského hľadiska je to veľmi dôležité, pretože zdravie a život sú veľkým Božím darom, ktoré si treba vždy vážiť a ďakovať za ne. No nakoniec aj pri tej najlepšej starostlivosti o svoje zdravie prídeme, pretože staroba a smrť sú nevyhnutným konečným údelom nášho biologického života.

Nuž, zdravie a život sú len krátkodobými javmi a nič na tom fakte nemení ani to, že v týchto dňoch si pripomíname zmŕtvychvstanie Božieho Syna a našu nádej vo večný život. Neverím, že to, čo raz fyzicky odumrie môže opätovne ožiť, a to aj napriek tomu, že  bez akýchkoľvek námietok prijímam slová od evanjelistu Lukáša „Lebo u Boha nič nie je nemožné“ Lk 1,37. Neverím, pretože odstránenie bolesti a smrti by v podstate naše problémy nijako nevyriešilo. Totiž, nemyslím si, že skutočným problémom je existencia bolesti, ale skôr existencia ľudí, ktorý túto bolesť úmyselne a bezohľadne spôsobujú. Nie je skutočným problémom existencia chorôb, ktoré vážne a kriticky ohrozujú naše zdravie, ale skôr to, že stretávame málo ľudí, ktorí sú ochotní chorým poskytnúť potrebné zázemie a oporu. Rovnako ma v skutočnosti netrápi to, že ľudia umierajú, ale skôr to, že mnohokrát umierajú bez akejkoľvek nádeje a s pocitom nenaplneného života, čiže umierajú ako dávno mŕtvi jedinci. Ja verím v zmŕtvychvstanie, ale v to skutočné a pravé zmŕtvychvstanie. Verím, že k životu raz povstane skutočný a veľký človek ukrytý v hĺbke každého jedného z nás a bude neohrozene a hrdo kráčať ulicami našich miest, tak ako sme to pred dvetisíc rokmi videli v osobe Ježiša Krista.

Toto je moja nádej, ktorá na mňa jasne žiari jak z Kristovho kríža, tak aj z jeho prázdneho hrobu. Nebojme sa vyhlásiť vojnu nášmu egoizmu a nebojme sa posielať na smrť každý prejav nášho hriechu, lebo len tak umožníme, aby z hrobu nášho srdca povstalo nové stvorenie.